Musím sa priznať, že keď som počula tieto vyjadrenia pána Chmelára, na chrbte mi nabehli zimomriavky... ak je jeho úlohou publicistu navravieť nám, že naše skutky máme robiť na základe toho, či sú pre nás strategicky výhodné. V takom prípade sa začínam báť všetkých tých, čo si kvôli vlastnému pohodliu radšej zavrú zobák, a boja sa pomôcť niekomu, kto žiada o pomoc... A tí aktívnejší (alebo viac platení?) ešte upozorňujú, že pomoc ostatným prispieva k ohrozeniu nás všetkých...
Nerozumiem, prečo pán Chmelár má ťažkosti pochopiť, že niektoré krajiny – a bohu vďaka, že medzi mnohými aj tá naša – chápu, že slobodu a demokraciu je potrebné podporovať bez ohľadu na vlastnú strategickú výhodnosť (pre mňa, teba, Voloďu či nejakého Marťana). Pripadá mi absolútne nechutné, egocentrické a spoločensky nebezpečné posudzovať a plánovať rozhodnutia s pohľadom toho, či sa „nám oplatí“podporovať euroatlantické smerovanie nášho východného suseda, aby sme nezostali my nárazníkovým pásom NATO.
Stále verím, že to, čo pre naše Slovensko pred 2O-imi rokmi urobili iné krajiny – v tomto prípade použijem klišé „demokratický svet“, to by sme mali odovzdávať ďalej aj my. Takúto podporu chápu a stále veľmi presadzujú najmä pobaltské krajiny, ktoré zažili – a najmä si stále pamätajú - čo znamená byť „tovarom alebo rukojemníkom strategického a mocného suseda“. Pán Chmelár, skúsme si predstaviť, kde by ste boli, ak by (aj) Vašu slobodu posudzovali iba „stratégovia“... možno by ste dnes pravidelne hlásili o „našich vojskách v rámci Varšavskej zmluvy“, a nehovorili o „ ohrození nás ako člena aliancie“. Podporovať demokraciu a slobodu nemožno len krikom vtedy, keď ide o Váš či môj jazyk (občan, dosaď si podľa potreby: svedomie, územie, práva) a mlčať, kým vytrhávajú jazyk susedom z inej dediny...sloboda má rada voľnosť a nesvedčia jej obmedzenia, bojazlivosť a pštrosia politika...
Pán Chmelár považuje slovenskú podporu prijatia Gruzínska do NATO za „veľmi nezodpovednú“.
Dôvodí tým, že Gruzínsko má „veľké spory s Ruskom“. Týmto svojím tvrdením pán Chmelár dokazuje svoju neznalosť situácie, keď chce pravdepodobne navodiť dojem, že príčinou sporov s Ruskom je Gruzínsko, a za to má byť (za trest) nechané bez pomoci.
Pánovi Chmelárovi asi nie sú známe „strategické“ sporné situácie, navodzované Ruskou federáciou, ktorá využívajúc svoj vplyv v medzinárodných organizáciách, ako napr. BR OSN a OBSE, keď ako jedna zo strán zúčastnených v „mierotvorných“ vojenských jednotkách rozmiestnených v konfliktných zónach v moldavskom Podnestersku, gruzínskom Abcházsku či Južnom Osetsku, nijakým spôsobom nenapomáha riešeniu, ale naopak, skôr bráni akýmkoľvek snahám o riešenie sporov – v snahe zachovať si svoj vplyv strategickom „blízkom ruskom pohraničí“.
Pán Chmelár si asi neuvedomuje, že sporný je práve pobyt ruských vojakov na separatistických územiach, často proti vôli vlád štátov, ktorým podľa medzinárodného práva, uznávaného aj Ruskou federáciou, tieto separatistické územia prináležia.
Vie pán Chmelár, že ruské jednotky boli rozmiestnené na svojich základniach na gruzínskom území a Rusi ich stiahli až v minulom roku, aj to so zanechaním veľkých škôd na historických pamiatkach a životnom prostredí?
Vie pán Chmelár o vyhláseniach ruskej Dumy a najvyšších ruských vládnych predstaviteľov o tom, že Rusko bude vytvárať prekážky proti ukrajinským a gruzínskym snahám o členstvo v NATO?
Predstavuje si pán Chmelár, že ekonomickú a komunikačnú blokádu trvajúcu od októbra 2006 vyhlásilo Gruzínsko Rusku, hoci je to naopak?
Považuje pán Chmelár za sporné alebo priam nebezpečné, ak sa Gruzínsko za pomoci prostriedkov medzinárodného práva a pravidiel uznávaných medzinárodných organizácií (OSN, OBSE, RE, Svetovej obchodnej organizácie) snaží riešiť mierovou a transparentnou cestou konfliktné situácie, navodzované Ruskom?
Považuje pán Chmelár za nezodpovedné, ak demokratický svet podporuje snahy Gruzínska o budovanie demokratických inštitúcií, zavedenie demokracie a princípov právneho štátu, a to aj postupným začleňovaním do demokratických euro-atlantických a medzinárodných štruktúr? Členské štáty a predstavitelia NATO a EÚ neustále zdôrazňujú podporu územnej celistvosti Gruzínska, čo je pravdepodobne aj dôvodom ruskej neústupnosti a vyhrážkam Ruska, ktoré sa nedokáže zmieriť so zmenšovaním jeho vplyvu v krajinách jeho bývalej nadvlády, súvisiacim so snahami o posilňovanie „obávanej“ demokracie a slobody.
Ak je teda naša podpora krajinám, ktoré sa snažia zaujať svoje miesto v demokratickom svete, podľa pána Chmelára zlým postojim, tak by pán Chmelár mal zvážiť svoje vystúpenia v masovokomunikačných prostriedkoch, pretože navodzuje dojem, že jeho tvrdenia sú výsostne strategicky orientované tak, aby z toho mal výhody on...
Dovolím si vyjadriť svoj názor a v mene SLOVENSKO-GRUZÍNSKEHO SPOLKU svoju radosť z toho, že všetky krajiny bývalého socialistického bloku, ktoré sú v súčasnosti členmi EÚ a NATO, všetkými silami podporujú snahy ostatných krajín o integráciu do euroatlantických štruktúr.
