Piatok sa mi zdal byť hudobne trochu slabší. Respektíve piatkoví headlineri ma svojimi výkonmi až tak nedostali, ako tí sobotňajší. Prišiel som až k večeru, čiže poobedňajšie koncerty slovenských kapiel (PPE, 100 múch, Tomáš Sloboda) som nestihol. Mathew Herberta a jeho bigband som videl na Wilsonicu a vtedy ma zrovna nenadchol a ani nie som fanúšikom albumov, pod ktoré sa podpísal, či už ako autor alebo producent. Neviem, asi medzitým obmenil repertoár (nemám ho až tak napočúvaného ale pokiaľ viem nový album nemá), ale tento krát sa mi tá jeho zmes haluzného jazzu, swingu a elektroniky zdala podstatne lepšia. Najväčší headliner Pohody Fatboy Slim zrejme nikoho nedostal, jeho set bol dosť o ničom. Myslím, že keby zrovna zahral len svoje „best of“, dav by určite dostal do varu. Niektoré pasáže jeho setu však nestáli ani za počúvanie, a už vôbec nie za tancovanie. Samozrejme, Fatboy Slim nikdy nebude na úrovni klasického DJ-a, ktorý svojimi setmi musí dokazovať svoju veľkosť. On je v prvom rade autor nesmrteľných hitov, ktoré keď hocikedy pustíte na párty, o zábavu je postarané. Z celej Pohody som sa ja osobne najviac tešil na UNKLE s kapelou. Ohlasy na tento koncert boli pozitívne, ale ja som bol trochu sklamaný. Rockovo ladená kapela bola našlapaná, UNKLE songy, ako inak, skvelé, ale aj tak mi prišlo celé vystúpenie trochu nevýrazné a jednotvárne. Štúdiová hudba UNKLE je premakaná, s množstvom samplov a elektroniky a znie skutočne pestro a moderne. Live kapela ich zahrala dosť surovo, vždy s rovnakým zvukom, takmer ako keby som sa ich veci snažil zahrať ja s mojou kapelou, s mojou obyčajnou gitarou a dvoma efektmi (no dobre, také zlé to zas určite nebolo). Čakal som niečo oveľa premakanejšie a hudobne pestrejšie. Kebyže sa ten act nevolá UNKLE live, tak poviem, že to je desne dobrá kapela, ale takto len UNKLE odvar. Za príklad perfektne prevedenej poloelektronickej a štúdiovo premakanej hudby na pódium by som dal koncerty Massive Attack (viac samplov, veľa efektov, dve sady bicích atď).
V sobotu bola pre mňa prvým zážitkom Para, ktorá svojím klasickým vystúpením, ktoré ste už videli x-krát, zase raz dostala preplnený stan (nabudúce musia byť na hlavnom stage-i) do úplného varu aj napriek skorej hodine. Večerné kapely som nevidel, keďže Pohoda jej aj o stretávaní sa a zábave s kamošmi, a k stage-om sme prišli až na Müllera. Akurát spieval song z albumu LSD 100 dní a s ťažkosťami sa chytal resp. skôr nechytal do hudby. Pomyslel som si, že teda asi nič. Ďalšími pesničkami si to však u mňa dosť napravil. Napriek tomu, že úprava hudby z dielne Oskara Rózsu (ktorý hral na base), naživo veľmi nevynikla a sebaukájacie sóla Hirama Bulocka mi doslova liezli na nervy, bola to krásna spomienka na časy keď hudba Richarda Müllera a Jara Filipa patrila k tomu najlepšiemu, čo na Slovensku vznikalo. Setlist tvorili staré pesničky (Cigaretka; spieval Milan Lasica, Tlaková Níž, Schody, Štestí, Milovanie v daždi atď.), čiže nič z obdobia amerických albumov, ktoré napriek slávnym hosťom, a celej tej Amerike, stoja za nechcem povedať čo. Celkovo sa mi teda ten koncert veľmi páčil. No a po Müllerovi, vrchol Pohody (na tom sa zhoduje väčšina návštevníkov), čiže The Streets. Tí predviedli naozaj strhujúcu show, komunikáciu s publikom Skinner posunul na úplne iný level (nikto z prítomných nezabudne na „Skloňte sa“ a hromadný výskok celého davu v momente keď to kapela úplne vypeckovala). Hudobne to bola skvele zahratá prehliadka pestrej hip-hopovo-jungle-urban-rockovej diskografie od prvého albumu Original Pirate Material až po súčasnosť, zakončená hitom Fit But You Know It. Nezabudnuteľný koncert!
Celkovo Pohoda bola skvelá; kvalitnými službami, vyváženým a frontálne kvalitným line up-om, pestrou paletou sprievodných akcií od výmyslu sveta (ktoré sa mi ani nechce vymenovávať) a doslova vpohode môže konkurovať európskym festivalom. Headlinermi síce nie, ale presne o tom je Pohoda. Môj dojem z festivalu je oveľa lepši ako z takého Nova rocku, kde som zažil jeden z najlepších koncertov vôbec, ale inak som sa nevedel dočkať, kedy z toho bordelu vypadnem.
