Stereophonics vo Frankfurte

Boli sme na koncerte našich obľúbencov Stereophonics. A neodradili nás ani teroristické opletačky, ktoré v tom čase vo Frankfurte boli.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

v akcii

No, Stereophonics vydajú v októbri nový album Pull the Pin (nejaký kamoš ho už však dávno buchol na web). V októbri takisto začne veľké turné, ktoré bude pokračovať celý budúci rok. No a aby si vyskúšali nové songy naživo, vyrazili na klubové miniturné po Nemecku pod krycím názvom Jack Daniels Happy Birthday Tour. Čiže žiadna kampaň, pár lístkov, ale my sme si to nenechali ujsť.

Frankfurt bola prvá zástavka na tomto miniturné a hrali v podniku Batschkapp, ktorý je veľkosťou porovnateľný napríklad s nebohou Stokou, takže skvelá klubová atmosféra, čo je na takúto veľkú kapelu vzácny jav. Nebola ani žiadna predkapela, takže krátko po deviatej nabehli Phonics a odpálili koncert klasikou Bartender and the Thief . Zvuk skvelý aj light-show s veľa strobákmi padli akurát. Doprevádzal ich druhý gitarista Adam zo spriatelenej skupiny SpiderSimpson, ktorý najmä songy z Language Sex-u trochu oživil, keďže potom nepotrebovali sample. Koncert teda v rezkom tempe pokračoval prvým singlom z nadchádzajúceho albumu Bank Holiday Monday, klasikou Thousand Trees a dvomi peckami z Pull the Pin, ktoré sme akože ešte nepoznali – Pass the Buck a My Friends. Nemčúri boli zo začiatku trochu drevní, furt len stáli a fotili. Museli sme tam nabehnúť, skákajúc im rozdať pár lakťačiek, že „Germany wtf?“, ale potom to už bolo dobré. Prišlo aj na staršie veci Vegas Two Times, Local Boy on the Photograph, Just Looking, Madame Helga a samozrejme Language Sex veci – Superman, Doorman. Výber songov fakt že dobrý a nálada publika sa postupne dostávala tam kde mala. Kelly, ako vždy, spieval fenomenálne a gitarové sóla si takisto vychutnával (napríklad v Doormanovi a pod.). Potom prišlo ukľudnenie v podobe aktuálneho singlu It Means Nothing a na prvý záver dve vypalovačky Deadhead (s pozmeneným introm) a prekvapujúco, stará dobrá More Life in the Tramp West a to už bola nálada davu na vrchole eufórie. Počas prestávky pred prídavkom, keďže som bol v prvom rade, som sa natiahol na Kellyho mikrofón a čmajzol som mu trsátko (to len tak na okraj). Po krátkej pauze vybehol sám Kelly a len s gitarou zaspieval hit Maybe Tomorrow. Keď som prvýkrát počul/videl túto verziu, dlho dlho som sa ešte triasol... V klube to malo trochu komornejší charakter keďže Kellyho ani nebolo veľmi počuť, lebo publikum statočne „odspievalo“ celý song. Na úplný záver zadelili dva najväčšie hity z Language Sex-u Devil a Dakota, počas ktorých sa v dave strhol ten správny bordel. Ľudia skákali, plavili sa po dave (vrátane mňa), Sterephonics sa len škerili, že aká fasa divočina, proste všetko ako má byť... Po adrenalínovom závere mali teda všetci dosť. My sme sa vytešovali so skvelého koncertu a suvenírov, ale stále sme netušili, čo nás ešte v tú noc čaká. Po tom ako nás vyhnali z klubu sme sa presunuli do vedľajšej krčmy na nejaký drink. Zrazu do krčmy vojdú Stereophonics (všetci okrem Kellyho), samozrejme hneď sme ich stiahli k nám, keďže si nás aj pamätali z pod pódia. Nasledujúcu hodinu a pol sme s nimi chlastali, pýtali sa všetko čo nás zaujíma (boli fakt že vpohode a priateľskí) a nakoniec, keď už sme aj my aj oni boli dosť mimo, len tak trepali a rehotali sa na všetkom možnom... Na záver sme z busu vytiahli aj Kellyho aspoň na jednu foto. Čo dodať. Na toto tak skoro nezabudnem. Link na zopár zaujímavých fotiek z toho večera