Národnou hrdinkou je 60-ročná líderka opozičnej demokratickej strany Aung San Suu Kyi (čítaj: an-san-su-či), ktorá v roku 1991 dostala Nobelovu cenu mieru za boj za demokraciu a ľudské práva. Ako odmenu má teraz niekoľkoročné domáce väzenie (house arrest), pod dozorom junty.
Ako sa teda Min Min z Barmy dostal von? Nie, nepreplával do Singapuru (ako mnohí iní). Zrovna v období keď končil strednú školu sa politické vedenie rozhodlo zavrieť všetky vysoké školy, lebo sa báli, že príliš veľa vzdelaných ľudí by mohlo ohroziť ich diktatúru (Načo školy spoplatňovať? Rovno zavrieť treba!). Min Min nemal na výber, a tak začal pracovať v rodinnom podniku - predaj železa. Príbuzní v Číne kúpia lacné železo, naložia na náklaďáky a vypravia do Barmy. Po ceste vodiči zaplatia "mýto" ópiovým magnátom, ktorí postavili kvalitné cesty v odľahlých častiach krajiny, privezú železo do obchodu v hlavnom meste, kde ho potom Min Min rozpredá menším obchodníkom. Tvrdou prácou získaval životné skúsenosti dva roky, počas ktorých sa mu napríklad podarilo vyrobiť kuchynský nábytok podľa obrázku, ktorý videl v zahraničnom katalógu (jediný problém bol, že nábytok bol z masívneho dreva, a tak boli skrinky príliš ťažké na zavesenie na stenu...).
Po dvoch rokoch štát premiestnil vysoké školy na periférie miest a na vidiek, aby boli študenti izolovaní od zvyšku populácie. Postupne otvorili medicínu a diaľkové štúdium. Min Min na želanie rodičov začal študovať za doktora, keďže ho to však ani trochu nebavili, po roku to však vzdal a rozhodol sa dostať von: najskôr skúsil Singapur, ktorý nevyšiel, potom spoznal skupinu asi 20 ľudí hlásiacich sa na školy do Ameriky. Od kamarátov z Ameriky dostali 2 originály knihy na prípravu na SAT I a SAT II (testy vyžadované americkými školami), ktoré si okopírovali a z ktorých sa učili. Potom Min Min vyplnil a rozposlal 20 prihlášok, a čakal.
Rovnako ako na mňa, aj naňho sa šťastena usmiala, a na Bates College ho prijali aj so štipendiom! Dokonca dostal aj pas a americké víza, čo sa nie každému podarí. Tento rok bol Min Min v Londýne na UCL (University College London) na "study abraod" programe, kde študoval fyziku a inžinierstvo. Po skončení sa vracia na Bates, kde dokončí fyziku a matematiku.
Cez Vianoce som ho pozvala k nám domov na Slovensko. Išli sme z Prahy autobusom do Partizánskeho, takže sme slovenskú hranicu prechádzali pri Trenčíne. Pánom colníkom trvalo aspoň pol hodinu kým identifikovali jeho pas a našli Barmu na mape.. :) Min Min bol asi prvý Barman po dlhom čase, ktorý prekračoval hranicu legálne, a to ešte zo západu na východ. Ľudia v autobuse naňho pozerali ako na zázrak a nadávali, že kvôli nemu musí celý autobus čakať.. No chudák nemá to v živote ľahké! A to sa ho ešte na vízovom oddelení na slovenskej ambasáde v Londýne naivne spýtali, že či rozpráva po slovensky, lebo vraj im došli anglické tlačivá!!!
Na záver ešte pár pikošiek: Muži aj ženy nosiva v Barme dlhé zavinovacie sukne zvané longyi (čítaj: londži). Písaná barmština vyzerá nesmierne zaujímavo, jednotlivé znaky sú odvodené od kruhu, takže sú pekne oblé. Na rozdiel od čínštiny však každý znak vyjadruje iba jeden zvuk, ako u nás jedno písmeno. Neexistuje iný fonetický prepis, takže Barmania si emaily píšu po anglicky. Zakázané sú emailové kontá poskytované hotmailom, yahoo, gmailom a pod., dovolené sú len štátom zavedené platené adresy. Zablokované sú samozrejme všetky stránky publikujúce názory proti súčasnému režimu.
S dovolením Min Mina ešte pár obrázkov, ktoré odfotili jeho bratia digitálnym fotoaparátom, ktorý im Min Min poslal po kamarátovi na Vianoce (avšak oni ako Budhisti Vianoce neslávia). Na prvom je jeho mama s tetou a priateľkami, na druhom je mladší brat s mamou v ich obchode so železom.
Veľmi zaujímavá stránka s aktuálnymi reportážami a fotkami o Barme je www.dvb.no, Democratic Voice of Burma (non-profit organization), ktorá je po anglicky (aj po barmsky).
