Násilne relokovaná z Bostonu do Montréalu, kde je síce trochu zima, ale zato tam majú super chrumkavé bagety a čokoládové croissanty. Zoznam autorových rubrík: Montréal, Ameeerika, Londýn, Cestoviny, Veci od veci, 中国
Sedím v lietadle a hľadím na zasnežené polia podo mnou. Na sneh som zvyknutá, ale v apríli ho už nemám až tak rada. Podľa posledných emailových správ ma mala v Montreali čakať jar. Ešte šťastie, že som zaváhala a na poslednú chvíľu hodila do kufra aj vetrovku. Rukavice, čiapka a šál až také šťastie nemali.
Spoza dverí sa ozýva podnapito-veselý smiech môjho spolubývajúceho, jeho kamarátov a kamarátiek. Večer začínajú predprípravou, six-pack Coronny Light zo supermarketu je cenovo omnoho výhodnejší ako akékoľvek pivo v bare. Napriek množstvu ľudí sa cítim sama. Sama. Jednoducho sama. Inak to pomenovať neviem.
Moje skusenosti s doktormi a nemocnicami na Slovensku boli aj dobre, aj zle. A hoci v Amerike som uz par rockov, zatial som sa vsemozne snazila byt zdrava, lebo som vedela ze choroba tu moze vyjst draho. Ako studentke mi moja skvela skola plati zakladne zdravotne osetrenie, co v preklade znamena prvych $300 a potom 80% az do vysky $1000. Ak si myslite, ze toto je vela penazi, hlboko sa mylite. Napriek tomu som si povedala, ze predsa je nezymsel to nevyuzit, a ze aj 300 dolarov je dobrych. A tak som sa vydala hladat dermatologa.
Drive-through, hovorovo aj drive-thru, sú známe aj na Slovensku najmä vďaka McDonaldu a hraničným prechodom, kde vodiči musia prišoférovať presne k okienku. Kým drive-thru colnica by bola pre priemerného Američana asi zážitkom (teda ako vôbec každá colnica), Amíci dokážu prešoférovať všeličím iným.
O medzinárodnom kulinárskom zážitku, o exotických odevoch, a o tom ako trvávim voľný čas...
New York som si predstavovala úplne inak. Možno to bolo zlým a upršaným počasím, možno to bolo iba mojimi nerealistickými predstavami, ale New York ma prekvapil. Tak ako každé veľké mesto, aj v New Yorku sa dajú nájsť turistami prepchaté nákupné centrá rovnako ako romantické zákutia.
Mnoho Slovákov žijúcich, pracujúcich alebo študujúcich v zahraničí nepodáva daňové priznanie na Slovensku (z nevedomosti, alebo z vypočítavosti). Do júla 2005 som tiež bola jedným z nich, žijúc v sladkej nevedomosti a tešiac sa z toho, že v rámci medzinárodnej dohody medzi Slovenskom a USA o zamedzení dvojitého zdanenia som bola od daní ako študentka oslobodená. Až v jedno pekné letné ráno mi prišlo predvolanie na miestny daňový úrad. Takže ako to s daňami vlastne je?
Vedeli ste, že v Amerike majú rodičovské združenia aj na vysokej škole? Že si robím srandu? To ani náhodou!
Smerom na juh sme opustili mesto Clermont-Ferrand nachádzajúce sa v trochu zabudnutom centrálnom Francúzsku. Počasie sa umúdrilo, možno až príliš. Slnko pečie ako divé, a my sedíme v aute a pokračujeme v púti za morom niekde na juhu Francúzska.
Ako skúsená cestovateľka som si myslela, že mňa už kultúrny šok postihnúť nemôže. Hlboko som sa mýlila.
Budík zvoní o pol štvrtej ráno. Zbalím rodinných príslušníkov, ktorí sú (samozrejme) ochotní vstávať aj takto skoro ráno, a nastáva presun na bratislavské letisko. Emocionálne lúčenie, objatie, božtek na líčko, a miznem v hlbinách za pasovou kontrolou...
V Paríži sme pobudli pár dní, videli sme, čo sme chceli. Počasie nám zatiaľ príliš neprialo, trochu popŕchalo. Ako sa neskôr ukáže, celé leto bolo nanič. Opúšťame Paríž, mierime priamo na juh. Neponáhľame sa.
Francúzsko. Krajina dobrých syrov a ešte lepšieho vína, večná inšpirácia maliarov a básnikov. Rodisko romantičky Amélie. Ale Francúzsko je zároveň aj krajina obyčajná, plná dobrých aj zlých ľudí, vecí drahých aj lacných, príjemných aj nepríjemných. A tak sme sa ich vydali hľadať.
Asi hodinku autobusom juhovýchodne od Londýna leží veľmi pekné historické mestečko Canterbury. Preslávené je najmä svojou katedrálou, ale turista tu nájde viac ako len veľký kostol.
V ohybe Temže juhozápadne od Londýna v častiach Kew a Richmond sa nachádza jedna z najstarších a najväčších botanický záhrad - Royal Botanic Gardens, Kew (hovorovo Kew Gardens). Veľmi atraktívne miesto pre malých i veľkých, domácich aj turistov, svojou vzdialenou polohou však ušetrená turistickému návalu.
Napriek tomu, že medzi nedávnymi útokmi na Londýn a mojou neprítomnosť na blogu by sa dali hľadať hypotetické súvislosti, nie je to tak. V šťastí a pohode prežívam, Londýnu som už dávno dala zbohom a návrat zatiaľ nechystám. Namiesto toho spoznávam krásy a zákutia Prahy, a užívam si trochu zamračené prázdniny. Možno napíšem aj o tajoch Prahy a okolia, ale to až keď dokončím všetky články o Londýne...
Ani neviem presne prečo, ale veľmi som túžila ísť do Doveru. Samozrejme, chcem ísť aj do iných miest a mestečiek, ale o Doveri som mala taký sen, víziu, že to musí byť super miesto. Spájala som si ho najmä s bielymi kriedovými útesmi, bola som si však istá, že sú tam aj iné zaujímavosti. No, ak niekto považuje veikánsky prístav za zaujímavosť, tak ten je tam určite.
Ukrytý severne od centra Londýna je romantický cintorín Highgate Cemetery. Romantický, pokiaľ sa akýkoľvek cintorín dá nazvať romantickým. Ideálny pre morbiďákov, dobrodruhov a úchylov... :-) Ale nie, normálne som sa skoro ani nebála!
Sestra - to nie je len tak hocijaké stvorenie. Sestru si človek nevyberie. Sestra je jednoducho sestra. Odkedy si pamätám, tak to tak bolo. Už keď som bola maličké škvŕňa, ona bola o tri roky staršia predškoláčka. Z tohto obdobia viem jediné - kým ona má asi milión svojich detských fotografií, ja mám iba zopár. Ako druhé dieťa som už nebola dostatočne zaujímavá.
