Naše dva jasne definované ciele: sestrička žijúca v Paríži, ktorej treba dopraviť hrnce, príbory, poháre a iné haraburdie, a teplé more niekde na južnom pobreží, najlepšie s kempingom rovno na pieskovej pláži, málo ľudí, pekné prostredie - niečo ako raj.
Dopravný prostriedok: auto, väčšie ako by podľa mňa bolo treba, ale zato zaplnené od podvozku až po strechu.
Vyrazili sme skoro (naozaj veľmi skoro!) ráno, smer Bratislava. Po diaľniciach cez Rakúsko, Nemecko, až po hranicu Francúzska. Zbytočne nestojíme, jeme za jazdy aby sme nestrácali zbytočne čas. Prechádzame cez Viedeň, míňame Salzburg, a prefrčíme cez Mníchov. Počasie sa mení, teplo, zima, dážď, slniečko. Sem-tam vidíme dlhočizné fronty áut stojacich v protismernom pruhu, sem-tam sa v nejakej zápche ocitneme aj my. Taký dovolenkový normál. Vo Francúzsku prichádza zmena - diaľnice sú tu platené v závislosti od prejdenej trasy, a pre Slováka nie sú najlacnejšie. My sme však profíci, túto trasu nejdeme prvýkrát, a tak vieme, že cesta N4 je neplatená, vcelku rýchla, a hlavne ide od Štrasburgu pri nemeckej hranici až priamo do Paríža. Eiffelovka sa pred nami nečakane zjaví asi o deviatej večer. Zvládame 1500 km za slušných 18 hodín jazdy. Najvyššia spokojnosť zavládne po tom, čo bravúrne zablúdime na nejakých parížskych diaľničných okruhoch, a ešte bravúrnejšie a s úspechom sa odtiaľ vymotáme a objavíme cieľ našej cesty - zastavujeme pod balkónikom útulného jednoizbového bytíku mojej sestričky, kde nás už nedočkavo čakajú. Som hladná, ale šťastná. Cieľ č.1 sme objavili, a všetky rárohy vrátane slonej nohy, bavlniek na vyšívanie a sady domácich kompótov sme šťastlivo dopravili.
Po všetkom tom vítaní prichádza hlad. Proviant z domu sa minul až podozrivo rýchlo (poznámka: nabudúce urobiť viac rezňov). Našťastie sme vo Francúzsku, a tam s dobrým jedlom naozaj nie je problém. Mňam, mňam, pochutnávam si na pain au chocolat , a je mi dobre.
Na druhý deň nás čaká obhliadka mestečka St. Quentin en Yvelines, kde dočasne prebývame. Je to mestská aglomerácia neďaleko Versailles, dostať sa sem dá prímestským vlakom. Takže v zásade "paža", bez akýchkoľvek historických pamiatok či iných pozoruhodností, za ktorými by mohol zavítať turista. Napriek tomu mestečko je upravené, vkusne vysadené kvetinami, atmosféru dotvára potôčik pretekajúci celým centrom a mnoho fontán či jazierok (žeby aj slovenské mestečká raz čakala taká kvetinová budúcnosť?).
Deň ďalší, vyrážame do ulíc. Tento krát máme namierené ku (možno menej známym) parížskym parkom a záhradám. Začíname v Bulonskom lesíku ( Bois de Boulogne), ktorý je preslávený aktívnym nočným životom - stroho odetými devami, dámami a slečnami postávajúcimi po okrajoch ciest. Cez deň je Bulonský lesík obyčajný lesoháj kde sú napríklad dve dostihové dráhy, le Jardin d'Acclimatation, jazierka, vodopády, ihriská, ale aj zaujímavý le Parc de Bagatelle s množstvom kvetín, jazierok, záhonov ruží a pávov.
Keďže Francúzsko je rajom pre milovníkov kvetín, záhrad, záhonov, fontániek a parčíkov, využívame túto skutočnosť a mierime do Jardin des Plantes - voľne prístupného mestského parku s rozáriom, alpínskou záhradou, historickými stromami, detskou zoo a mnohým ďalším (ako napríklad dva velikánske skleníky plné kaktusov, na moje sklamanie v súčasnosti zavretými z dôvodu rekonštrukcie). Samozrejme všetky parížske záhrady sú najkrajšie na jar a začiatkom leta, na konci augusta kvitne už len málo rastlín.
(fotka urobená v apríli)
A samozrejme, ako praví milovníci francúzskych záhrad sme neobišli ani Versailles. Zámku sme sa radšej zďaleka vyhli (rada na lístky tiahnúca sa "až po obzor") a namierili si to priamo k versailleským záhradám. Škoda len, že v rámci šetrenia vodou púšťajú fontány denne len dvakrát, aj to iba cez víkend. Versailles je obrovské, no iba malá časť je vysadená kvitnúcimi kvetmi - najmä okolo paláca, a potom okolie malého a veľkého Trianonu v zadnej časti záhrad. Zvyšok tvorí centrálna vodná plocha, a stromy vysadené do geometrických tvarov, ktoré vidieť iba ak tak z lietadla . Taktiež netreba očakávať nič extrémne pekné, ak prídete inokedy ako v hlavnej turistickej sezóne. Dobrá správa, ak prídete do Versailles až v budúcom roku, vstup do záhrad už bude zadarmo.
Po krátkom oddychu v Paríži pokračujeme v našej púti za teplým morom. Smer JUH!
