Môj druhý, a tentokrát dlhší, pobyt v Montréale sazačína. Na letisku ma víta dlhočizná rada pred colnicou, potom ešte jednamenšia rada pre imigračným úradom, a po všetkých papierovačkách mámpovolený legálny pobyt a prácu v Kanade. Letisko je čistučké,novučičké, fakt pekné. Úradníci sú milí, usmievajú sa, keď niekto nerozumie,trpezlivo zopakujú otázky ešte raz. Ako by to ani nebola Amerika!
Sadám do taxíka a vonku začínajú padať prvé vločky. Kýmprídeme do centra Montrealu, husto sneží. Taxikár – mladý Grék – sa neúspešnesnaží nájsť moju ulicu. Pár krát zavolá “priateľovi na telefóne”, pár krátprejde hore-dole rôznymi ulicami. Ja by som sa ani nesťažovala (taký malý sightseeingna začiatok nezaškodí), len mi chýba pocit bezpečia: chlapík skoro nabúral,lebo si nevšimol, že auto pred ním chcelo odbočiť, a preto zastalo.Montrealské taxíky, a šoféri celkovo, mi prídu trochu šialení. Trúbia,jazdia na oranžovú, a nemajú radi chodcov. Chodci väčšinou nemajú vlastnésemafory, a chodia podľa semaforov pre autá. Prechody pre chodcov sú tiežraritou.
Ale tomu sa ani nečudujem. Veď kto by chodil po chodníku (kde chudákachodca ohrozujú veci ako autá, zima a mráz, či snežný pluh), keď môženamiesto toho ísť „pod chodníkom“? Montreal je ako jeden veľký ľadovec. Iba 10% jevidno nad zemou, ale 90% je skrytých pod zemou. Kvôli nepriaznivému počasiu sútu vybudované obrovské priestory pod zemou – okolo staníc metra, pod budovami,kostolmi, námestiami – kde sú kaviarne, kiná, reštaurácie, supermarketya obchody s oblečením. Toho je tu naozaj neúrekom, povedala by som,že aj viac ako v New Yorku. Neviem, či Kanaďania zarábajú toľko peňazí,alebo len radi míňajú na oblečenie, ale nudiť sa tu určite nebudem!!! Dneskasom si zohnala aj mapu týchto podzemných priestorov, aby som sa tam náhodounestratila.. :)
Námestie v centre Montréalu.
Načase, aby som sa začala učiť po francúzsky!
Vchod do metra v štýle "Paris".
