Ale teraz vážne. Jedinými skutočnými doverskými atrakciami sú Dover Castle a White Cliffs. Zvyšok Doveru tvorí zopár uličiek s turistickými obchodmi, neveľká pláž, a .... a velikááááááánsky prístav. Keď sa tam vylodí nejaká taká velikáááánska loď, tak počet obyvateľov Doveru sa zdvojnásobí! No dobre, to asi trochu preháňam... Som sa nechala uniesť... Naspäť do reality!
Som veľký dobrodruh a milovník mora a lodí, a tak som usilovne hľadala niečo ako výletnú loď, ktorá by ma previezla okolo známych kriedových útesov. Našla som: zarážajúco lacná (£5 za osobu, to mi hneď bolo podozrivé), 70-miestna loď Southern Queen, prevádzkovaná spoločnosťou White Cliffs Boat Tours. Podľa mojho výskumu jediná, ktorá niečo podobné ponúka. A teraz dobrá rada: Určite svojich 5 libier za tento výletík nevyhoďte - radšej si kúpte zmrzlinu!
Na lodi sme boli okrem kormidelníka presne traja. To by nebolo v princípe zlé, aspoň sme mali dosť miesta, ale už pri nalodení ma to trochu zarazilo. Bola júnová sobota, čo nie je ešte hlavná sezóna, ale zopár turistov by sa mohlo nájsť... Plavba mala trvať 40 minút, a podľa názvu sme mali vidieť White Cliffs. Videli sme, ale z poriadnej diaľky! Za celý čas sme sa ani nedostali z prístavu, a v podstate sme urobili okružnú jazdu po prístave a popred pláž. Z móla sa dá vidieť úplne to isté ako z tejto loďky, takže ešte raz varujem, peniažky miňte radšej na niečo iné.
Po mojom miernom sklamaní som plná odhodlania vykročila v ústrety útesom - rozhodla som sa zdolať ich peši, keď sa mi to nepodarilo na lodi. Po miernom zaváhaní a hľadaní správneho chodníčka som si pekne vystúpala od mora až hore na útes k turistickému centru Gateway to the White Cliffs (vraj tam chodí aj autobus z centra). Odtiaľ som po chodníčkoch (dobre vychodených, ale nijako označených) šla pozdĺž útesov, sem tam zachytila na môj foťáčik aj pekný výhľad. Po dvoch míľach (3.2 km) som dorazila do cieľa - South Foreland Lighthouse (maják).
Hoci je to jeden z najmenších majákov (vysoký 21 m), je jeden z najvyššie položených, keďže nie je na úrovni mora, ale vysoko na útese. Nachádza sa na najjuhovýchodnejšom výbežku Británie, jeho dôležitosť však leží inde. Pobývali a exprimentovali v ňom dvaja významní muži. Na Štedrý Večer roku 1898 uskutočnil pán Marconi prvý bezdrôtový telegrafický prenos zem-loď. Taktiež v ňom pán Faraday uskutočnil svoje pokusy o elektrifikáciu majákov, a tento maják bol ako prvý napojený na elektrický prúd. Maják je v súčasnosti pod správou The National Trust, a milý pán sprievodca poskytol veľmi podrobné informácie zaujímavým spôsobom. Napríklad nám ukázal ako správca majáku musel ručne vyťahovať závažie, ktoré silou gravitácie potom klesalo dolu, a tým pádom otáčalo majákové svetlo - princíp podobný kukučkovým hodinám. Tento naťahovací proces museli opakovať v približne hodinových intervaloch.
Cesta k majáku je viac prechádzkou ako skutočnou turistikou, napriek tomu sú vhodné dobré topánky, dostatok vody a hlave opaľovací krém s vysokým ochranným faktorom, ak nechcete skončiť s tvárou červenou ako rak... Ehm, ehm... Za pekného jasného počasia je z útesov vidieť cez Channel až na pobrežie Francúzska, ja som to šťastie nemala. Pred pár rokmi som však stála na francúzskej strane a pozerala na biele doverské útesy, snívala, a nemala ani tušenie, že raz ocitnem na druhej strane! (To som bola ešte stredoškoláčka a s Britániou sme mali vízového styk. Ako ten čas letí!)
Keďže White Cliffs sú naozaj nádherné, úchvatné, ohromujúce a dych-vyrážajúce, splnili všetky moje sny a očakávania, a vyhrali tak miesto v mojom imaginárnom rebríčku obľúbených miest v Londýne a okolí,. Dovolila by som si dnes trošku viac fotografií, aby som sa mohla podeliť o moje nadšenie a možno pár ľudí presvedčiť, že z Paríža do Londýna sa dá ísť aj inak ako Eurostarom ( = autobus do Calais, ferry cez kanál, poobzerať White Cliffs, autobus do Londýna). Verím, že ešte v tomto živote budem mať šancu sa tam vrátiť, lebo Dover Castle som už nestihla, a vraj je vďaka kvalitnému opevneniu a podzemným priestorom jedným z najzaujímavejších hradov v Británii. Možno nabudúce.
Pohľad na pláž s hradom v pozadí
White Cliffs at Dover
Deivý (posledný?) pohľad z útesu do mora
Na okraji...
Naozaj vertikálny útes
Souther Foreland Lighthouse v poli repky olejnej (kedysi používanej ako palivo v majáku)
A na rozlúčku ešte jeden pohľad na útesy - vidieť tam aj malých ľudkov na chodníku
