Minulý víkend sa u nás v škole (Bates College, Maine) konal už 23. ročník International Dinner ("Medzinárodná večera"). Pre mňa osobne je to naozajstný highlight of the year (= svetlá chvíľka nudného školského roka), a to hneď z dvoch dôvodov: môžem variť (a tým pádom aj jesť) nejaký ten môj slovenský kulinársky zázrak, a zároveň môžem aj ochutnať jedlá z mnohých exotických krajín. Napriek všeobecným presudkom voči študentskému kulinárskemu umeniu sa na našom International Dinneri nenašli ani jedny špagety s kečupom a syrom, a dokonca ani praženica či párky. Iba samé pochúťky!
No netečú vám sliny?
Medzinárodných študentov je nás tu celkom dosť (na to, že celá škola má okolo 1700 študentov), aj keď Európa je značne limitovaná. Napriek tomu sme tu dve hrdé Slovenky, Ukrajinka, Bulhari, Albánec, Ruska, Chorvát, Švéd, samozrejmosťou sú Japonci, Číňanci, a Indovia. Z exotických krajín máme jednu Mongolku, Bangladéšana, Barmanov, Vietnamcov, a ešte mnohi iní na ktorých som zabudla.
Barmani Min Min a Neil a ich kuracie špagety so zázračnou omáčkou (oblečený majú tradičný odev, nie kuchársku rovnošatu)
Všetci sme svorne členmi International Clubu, ktorý pre nás organizuje výlety počas prázdnin, zábavné podujatia, ale aj International Dinner, ktorý je asi najvýznamnejší. V tento deň sa naše tri limitované kuchyne a pár ilegálnych varičov zaplnia hrncami a panvicami, všetci krájajú, čistia, varia, smažia, dochucujú, a hlavne ochutnávajú. Tomuto jednodennému obžerstvu predchádza niekoľkotýždňová príprava receptov, volanie mamičkám, ktoré trpezlivo vysvetlia ako a čo treba podusiť a prevariť, aby jedlo malo aspoň nejakú podobnosť s originálom. Samozrejme, mnohé ingrediencie dostať len v špecializovaných obchodoch, iné nedostať vôbec, preto treba byť extrémne dôkladný pri výbere receptu.
Ruska Katya a jej hriby
Jedlo však nie je jediné, čo pripomína zahraničie. Študenti sa často oblečú do tradičných odevov ako indické sárí, čínske qi pao, japonské kimono alebo barmské longyi. Toľko rôznofarebných šiat pokope sa len tak ľahko nevidí (iba ak na maškarnom plese). Takto vyparádený každý servíruje svoje jedlo. Večera je vo forme bufetu: návšetvníci po zakúpení lístka (10 USD) môžu ísť k štyrom rôznym stolom, na ktorých sú v zástupe naaranžované jedlá. Tento rok sme mali možnosť ochutnať napríklad ruské hríby, japonskú zmrzlinu s príchuťou zeleného čaju, sushi, opité kura na japonský spôsob, vyprážané tofu, ale aj rôzne polievky, posúchy, a pomazánky.
Číňan Leyi, a Japonky Chien a Erika
Samozrejme, aj Slovensko malo svojich reprezentantov. Po predchádzajúcich pokusoch so zemiakovými plackami a medovníkmi som sa tento rok rozhodla pre niečo menej komplikované - vynikajúce slivkové gule, ktoré zožali úspech, aj keď mi nikto nechcel veriť, že to nejeme ako zákusok. Martušička upiekla ohromné množstvo bublaniny. Obrázok nebude lebo kroje nemáme. Našu radosť skazil jedine fakt, že slovenská zástava sa omylom nedostala medzi všetky ostatné vystavené zástavy. Že vraj nabudúce. :(
Bangladéšan Razin, Ind Saif a Nepálec Binit
Verím, že som vám všetkým narobila chúťky, a teraz si pôjdete niečo dobré uvariť/upiecť. Nezabudnite sa pritom zamyslieť a oceniť fakt, že ste na Slovensku a môžete si dovoliť veci ako: bryndza, korbáčiky, tvaroh, granko, dobré čerstvé pečivo, strúhanka, hrubá múka, horalka, sójové tyčinky, o slivovici a pive ani nehovoriac...
A takto sme sa napchávali
Na záver poďakovanie Zackovi Lapinovi za to, že mi dovolil použiť jeho fotky.
(Note: Thanks to Zack Lapin for letting me to use his photographs.)
