V Amerike sa vysoké školy delia na dva základné druhy: universities a liberal arts colleges. Univerzity sú veľké giganty, na ktorých študujú tisíce ľudí (20 000 a viac), takže sú vlastne takými maličkými mestečkami. Okrem undergaduate a postgraduate študentov je tam celá armáda research people, inštitútov, organizácií, nemocníc, laboratórií, atď. Univerzity sú štátne alebo súkromné. Štátne sú omnoho lacnejšie pre študentov z daného štátu (University of Washington pýta od Washingtončanov menej ako od Kalifornčanov). Najprestížnejšie zo škôl ktoré podporujú vzdelávanie zároveň s rozvíjaním športových aktivít sú tzv. Ivy League (Brown, Columbia, Cornell, Harvard, Princeton,Yale University, University of Pennsylvania a Dartmouth College). Iné školy zamerané na vedu a výskum sú napr. MIT (Massachusetts Institutie of Technology) či CalTech (California Institute of Technology). Okrem nich je veľa veľa ďalších, v podstate v každom veľkom meste. Toto však nie je moja parketa.
Ja chodím na mrňavú liberal arts školu s neznámym názvom Bates College [bejc kolidž]. Moja miniškola má 1700 študentov, je 22. v celonárodnom rankingu (liberal arts colleges) USNews 2005, a je skrytá v mestečku Lewiston v štáte Maine v Novom Anglicku (New England = niekoľko z prvých štátov, ktoré pôvodne založili U.S.). Je len pár hodín od hranice s Kanadou, takže v zime sa tam dosť ochladí (mínus 20 je úplne bežné), ale zato jeseň je nádherná, žiadne dažde, iba pekné studené slniečko. N aukážku ešte niekoľko iných známych collegov: Amherst, Williams, Wellesley, Carleton, Pomona, Bowdoin, Smith. Bates je podľa mňa vcelku typická liberal arts škola, a tak popíšem jej niekoľko základných čŕt.
Bates síce nemá plot, ktorý by školu viditeľne ohradil od okolitých obytných domov, ale všetkým je absolútne jasné, čo je campus (školský areál) a čo nie. (V centre campusu sú najväčšie a najstaršie budovy kde je administratíva, učebné priestory, kancelárie, jedáleň, telocvičňa.
Bývanie: drvivá väčšina študentov býva na campuse; dá sa vybrať medzi houses a halls. Houses sú také staré viktoriánske drevenné romanticky chutné domčeky, ja som v nich strávila svoje dva roky, a nikdy by som nemenila. Okná síce netesnia, podlahy vŕzgajú a záchody pravidelne vytápajú celý dom, ale je tam skvelá atmosféra, všetci obyvatelia sa navzájom poznajú, pozerajú spolu telku, jedia pizzu. Niektoré domčeky sú tzv. theme houses ako film house, Spanish house, international house. Naopak halls sú klasické internáty (aj keď nie veľmi podobné tým slovenským), býva tam veľa ľudí, ktorí sa navzájom nepoznajú, spoločných priestorov je menej.
Štúdium: väčšina collegov ponúka iba undegraduate štúdium, ktoré trvá 4 roky, a na konci čaká titul BS (Bachelor of Science) alebo BA (Bachelor of Arts). Hlavná akademická odlišnosť od univerzít: na liberal arts školách je študent podporovaný k tomu, aby vyskúšal rôzne prednášky a odbory. Každá škola to rieši inak, ale na Batese sa to volá General Education Requirements - počas štúdia treba mať aspoň jeden kvantitatívny predmet, 3 vedy (fyzika, biológia, geografia, chémia), 3 social sciences (ekonómia, politická veda, psychológia), 5 humanities (jazyky, tanec, výtvarné umenie, rétorika), 2 športy. Niekedy je to celkom zábavné študovať predmet, o ktorom nič neviem (tak som ako správna suchozemkyňa mala jeden semester oceánografie). Hlavnú náplň štúdia však tvorí major, ktorý si treba zvoliť do konca druhého ročníka. V závislosti od školy sa dá vybrať takmer hocičo, na Batese je hádam okrem computer science skoro všetko. Ja som v súčasnosti double-major in mathematics and economics. Pre každý major je predpísaný zoznam povinných, odporúčaných a voliteľných predmetov, v poslednom ročníku väčšinou ukončených dlhšou prácou zvanou thesis (na iných liberal arts školách je thesis nepovinná).
Ako prebieha normálne vyučovanie: v závislosti od predmetu je pridelený počet hodín týždenne, zvyčajne okolo štyroch hodín (60 min). Vyučované sú vždy kvalifikovaným profesorom, žiadni pomocníci ani doktoranti, keďže na Batese sú iba undegrads. Profesor počas jedeného semestera naraz učí maximálne dva predmety, resp. dve sekcie toho istého predmetu. Povinne má office hours, počas ktorých vysvetlí učivo ešte raz, alebo objasní nejasnosti. Nerobí sa rozdiel medzi prednáškami a cvikami, my to všetko voláme class, a závisí od profesora a veľkosti triedy, aký štýl zvolí. Napríklad pre lineárnu algebru kde je 25 študentov môže byť každá hodina ako cviká, kým pre 50 ľudí na základoch mikroekonómie to bude skôr prezentácia PowerPointových slidov. Známkovanie: úplne super vymyslený systém! Na prvej prednáške profesor rozdá papier, kde je napísané o čom predmet je, približný rozpis tém, zoznam učebníc, a aj detailný rozpis, z čoho sa skladá známka. Teraz som len pre ukážku vyhľadala predmet Diferenciálne rovnice: 5% je docházka/aktivita počas hodiny, 25% je z odovzdaných úloh počas semestra, 35% je prvý test, 35% druhý test. Percentá si stanoví každý profesor sám, väčšinou je tam jeden alebo dva testy, môže tam byť pár esejí, labáky, ústne prezentácie, projekty, všetko závisí od predmetu. Toto nám študentom zaručí bezstresový, pokojný život, lebo aj keď jeden test odfláknem, ešte stále sa nič nedeje a mám šancu to napraviť. Na konci semestra dostane študent jednu z nasledovných známok:
4.00 A, A+
3.70 A-
3.30 B+
3.00 B
2.70 B-
2.30 C+
2.00 C
1.70 C-
1.30 D+
1.00 D
0.70 D-
(Rozdiel medzi A a A+ je čisto kozmetický, vraj to dobre vyzerá na transkripte) Zo všetkých známok zo všetkých semestrov sa vypočíta GPA (grade point average, obyčajný aritmetický priemer), čo by malo odrážať celkovú kvalitu študenta.
Financie: tie som si nechala na záver dúfajúc, že sa sem možno nikto nedočíta. Tak nebudem to už tajiť, tuition fee (školné, ktoré zahŕňa poplatok za školu, jedlo a ubytovanie) na Bates College na rok 2006 je okrúhlych $42100 (radšej neprerátavajte na SKK). Skutočné náklady sú vraj $51000. Toto číslo je porovnateľné so školami ako Harvard a Yale, hoci tam sa bývanie, strava a školné platia separátne. O tom ako zohnať 4x42100 USD (=160 000USD = approx. 5 miliónov) na štyri roky štúdia v zahraničí bez toho aby sa človek zadĺžil na najbližších 128 rokov až nabudúce.
(Práve som zistila, že ja som už vlastne tak trochu milionárka!)
