Veľkosťou nepartí medzi anglických gigantov, má niečo okolo 7500 full-time, a 800 part-time študentov, pochádzajúcich zo 152 krajín. Štúdium sa dá rozdeliť na dve základné stupne: undergraduates sú niečo ako naši bakalári a magistri, graduates sú doktoranti, ale aj takí skrátení "master's".
Undergraduates študujú 3 roky, z toho nadôležitejší je rok posledný. Už na prihláške musia špecifikovať o ktorý odbor majú záujem (economics, political science, international relations, law, sociology, industrial relations, philosophy, accounting and finance, actuarial science, and many more), a podľa toho majú naplánované aj kurzy. Iba niekoľko kurzov počas celých troch rokov je voliteľných, ale aj to zväčša v danom alebo príbuznom odbore. Táto forma štúdia sa stáva dostupnejšou už aj pre obyčajných, menej majetných česko-slovenských študentov. Po vstupe do Európskej Únie (vidíte, predsalen to bolo na niečo dobré!) totižto platia iba také školné ako iní britskí študenti - na budúci rok to bude £3000 (približne 170 000 Sk). Poviete si, že asi nie som normálna, keď si myslím, že toto je dostupné pre bežných ľudí. Výhodou však je, že pre undergraduate študentov poskytuje LSE výdatnú finančnú pomoc, najmä ak dokážu zdokladovať úbohú rodinnú finančnú situáciu (a to by priemernému slovákovi nemalo robiť väčší problém). Takže napríklad ak sa príjem rodičov blíží minimálnej mzde v Británii (£4.85/hodina = 275 Sk/hodina), celé školné môže byť odpustené, prípadne ešte pridajú na životné náklady. Len pre porovnanie, ak by sme neboli členmi EU, slovenský študent by namiesto £3000 musel zaplatiť neuveriteľných £10980, čo je viac ako trojnásobok, a čo čestný slovenský študent, ktorý nekradne, nemá šancu len tak zohnať.
Situácia pre graduate študentov je trochu nepríjemnejšia. Majú síce na výber viacero programov rôznej dĺžky, ale ten najbežnejší "Master's", ktorý trvá 12 mesiacov, stojí pre domácich a EU študentov £8-11000, v závislosti od odboru. Okrem "Master's" sa na LSE dá študovať ako "visiting research student" (ale to je ešte drahšie), alebo potom "PhD", ktorý trvá 3 až 4 roky, a tiež tým pádom výjde dosť draho.
A teraz niečo k tej zmienenej kvalite. LSE ako typická veľkomestská škola má "problems with resources" (voľný preklad: nedostatok všetkého). To znamená, že prednáškových miestností je málo, počítačov je málo, jedáleň je len jedna, a aj to malá a varia nie najlepšie, knižnica je počas skúškového obdobia na prasknutie, neobsadené lavičky neexistujú. Ale zato máme aspoň dve krčmy priamo v areáli školy! Aj keď ono zase sa o "areáli školy" veľmi hovoriť nedá, lebo je to vlastne iba zhluk budov, ktoré sú na nerozoznanie od okolitej zástavby.
Kvalita výučby: síce sa chvália, že na LSE sú svetoví experti na ktorúkoľvek sociálnu vedu, bežní undergraduate študent ich nikdy neuvidí, nieto ešte aby sa mohol od nich učiť. Veľkosť prednášok, ktoré sú povinné pre tie najpopulárnejšie odbory (napr. mikroekonómia), ide do stoviek, takže prednášky bežne bývajú v blízkom divadle (kapacita 1037 miest), kde sa normálne večer hrajú predstavenia. No a potom sú tu tzv. cviká (classes), ktoré učia doktoranti, alebo iní ľudia čo sú ochotní si to pretrpieť. Oficiálne by tam malo chodiť okolo 25 ľudí, zvyčajne je tam tých 15-20. V dochádzke sú na tom študenti LSE zrejme aj tak stále výrazne lepšie ako bežní slovenskí (aspoň pokiaľ ja viem).
Aj keď na cviká a prednášky študenti ešte celkom chodia, o učení sa mimo školy nemôže byť ani reči. Takže potom príde skúškové (to akože práve teraz: 6. 6. mám ďalšiu skúšku, na ktorú by som sa mala učiť), a všetci strávia 3-4 týždne zavretí doma alebo v knižnici, snažiac sa naučiť to, čo už dávno mohli vedieť. Na rozdiel od Česko-Slovenska, na britských univerzitách sú skúšky iba raz ročne, a to po skončení oboch semestrov. To im iba pridáva na kvalite, lebo je takmer nemožné naučiť sa všetok materiál z posledných siedmych mesiacov, a zo štyroch rôznych predmetov.
Ešte poznámky k teórii o tom, že LSE má možno najväčší počet medzinárodných študentov - to je pravdepodobne pravde, problém je len, že väčšina z nich sú buď prachatí potomkovia magnátov z blízkeho východu, alebo hong-kongčania, malajčania, juhokórejci, číňania... Výsledok je takí, že mnoho z nich sa po anglicky nikdy poriadne nenaučí, lebo všetok čas trávia spolu v skupinkách, kde sa rozprávajú rodnou rečou. Čo sa týka zastúpenia mojej rodnej krajiny: slovenku okrem mňa poznám iba jednu (aj to je moja spolužiačka z IB), a čechov je tu dokopy možno zo 5.
(Disclaimer: použité čísla boli získané z webstránky www.lse.ac.uk, sumy prerátané podľa aktuálneho kurzu na http://finance.yahoo.com dňa 24.5.2005) V prípade ďaľšieho záujmu o informácie o LSE odporúčam: http://www.lse.ac.uk/collections/pressAndInformationOffice/PDF/03_0652%20LSE%20Profile.pdf
