V silných literárnych dielach si každý čitateľ nájde niečo iné - podľa toho, čo hľadá a na čo je vnímavý. Uvádzam rôznorodý výber kníh z odlišných kútov sveta, s rozličnými témami aj literárnymi štýlmi. Napriek tomu každá z nich je svojím vlastným spôsobom obohacujúca.
Pre mňa sú všetky tieto príbehy o sile puta medzi ľuďmi. Či ide o cit rodičov a starých rodičov k deťom a vnúčatám, aj tým nevlastným, alebo o cit k vlastným rodičom, aj keď v minulosti ublížili, či dokonca o cit umelej inteligencie, ktorá nás ľudí napodobňuje. Naša potreba blízkosti nás ľudí robí krehkými a zraniteľnými. Ale zároveň nám dodáva silu prekonávať samých seba: chrániť, hľadať nečakané riešenia, odpúšťať a neopúšťať našich blízkych.
Mám rada životopisné príbehy ľudí a obzvlášť príbehy žien, ktoré vyrastali o toľko inak, než ja. V tomto roku som sa dostala k životným príbehom viacerých úspešných afro-amerických žien: film Respect o Aretha Franklin (2021), dokument o Tine Turner (2021) a autobiografia afro-americkej herečky Viola Davis (Finding Me: A memoir, 2022). Všetky tri majú viacero spoločných čŕt, keďže ich život v krutej miere sprevádzali chudoba, násilie, rasizmus a traumatické zážitky.
Viola Davis sa narodila v 60tych rokoch v USA a vyrastala v extrémnej chudobe. V noci sa so súrodencami báli ísť na záchod kvôli potkanom v byte a (aj) preto sa všetci do vysokého veku pomočovali a ráno chodili špinaví do školy, kde ich šikanovali a karhali za ich zlé hygienické návyky. "Zvláštne, že žiadna z tých pracovníčok školy, ktoré si sťažovali na našu hygienu, nezisťovali, v akých bytových podmienkach žijeme ," je jedna z mnohých myšlienok, ktoré mi z knihy zostali v pamäti.
Manželstvo Violininých rodičov bolo silne poznačené otcovým alkoholizmom a násilím. Pravidelne sa ako dieťa budila na to, ako otec kruto bije mamu a ona sa celé detstvo bála, že ju raz zabije. Jej príbeh je však aj príbehom generačného a sociálneho posunu. Ona sa vydávala neskoro, vzdelaná a s úspešne rozbehnutou kariérou, sebavedomá aj vďaka rokom psychoterapeutických sedení, a podľa jej vlastných opisov je jej manželstvo šťastné a rovnocenné - aj keď je asi jediná z viacerých súrodencov, ktorej sa to podarilo.
Zaujímavé je aj to, ako sa na sklonku jeho života zmierila s otcom. Ako uviedla, agresia vekom ustála a časom sa stal oporou pre svoju manželku aj pre viaceré vnúčatá, ktoré si vzali do starostlivosti. Autorka nezľahčuje domáce násilie, v ktorom vyrastala, ale zároveň prejavuje súcit aj voči otcovi a jeho osobným traumám, ktoré ho viedli k alkoholizmu a agresii.
Petra Soukopová: Nikdo není sám
Úspešná česká spisovateľka koncom roka vydala román Nikdo není sám. Je to prvá, ale snáď nie posledná kniha, ktorú som od nej čítala. Hlavná postava knihy je žena v strednom veku, ktorú prikvačí tzv. generačný “sendvič”: z jednej strany jej dospievajúce deti, z druhej strany jej rodičia, voči ktorým sa celý dospelý život vymedzuje. A medzi nimi ona, ktorá chce všetkým vyhovieť, a zároveň najviac túži mať od všetkých svätý pokoj a ležať s knihou a fľašou vína. Bežné životné starosti, ktoré ale vôbec nie sú jednoduché a Soukopovou majstrovsky opísané.
Slovenská spisovateľka Katarína Fedorová je povolaním právnička a niekoľko rokov pôsobila na ministerstve sociálnych vecí. Popri tom stíha aj písať knihy, odborné aj beletristické, a jej originálny štýl s úprimno- drsným humorom ma oslovil už pri jej prvej knihe Úspešníci.
Kniha Vyššia moc je o mladej žene, ktorej sa ako slobodnej matke narodí dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím. Autorka opisuje život svojej hlavnej postavy - podporné skupiny rodičov s deťmi so zdravotným postihnutím, náboženské kruhy muža, ktorý si ju vezme a syna si prisvojí, aj prostredie ministerstva, kde sa zamestná, aby rodinám s postihnutím pomáhala - s mierou cynizmu, ktorá môže byť pre niekoho až urážlivá. Ale práve týmto spôsobom upozorňuje na komplexitu ťažkostí, s ktorými sa rodiny detí so zdravotným postihnutím stretávajú.
Kazuo Ishiguro: Klára a Slnko (Klara and the sun)
Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, Brit japonského pôvodu, Kazuo Ishiguro, je literárne aktivny už 40 rokov a v tomto roku vyšiel slovenský preklad jeho poslednej knihy Klára a Slnko (anglický originál z roku 2021). Kniha je, podobne ako jeho román Never let me go (Neopúšťaj ma), zasadená do zvláštnej dystopickej budúcnosti.
Klára je robot zo série AF - artificial friend. Roboti AF sú vytvorené ako dokonalí spoločníci pre osamelých tínedžerov s krehkým zdravím. Klára je však nie len obzvlášť inteligentný model s výnimočnými pozorovacimi schopnosťami. Preukazuje tiež výnimočnú lojalitu a citovú odovzdanosť a až iracionálnu túžbu chrániť svoju pani. Román otvára univerzálne otázky o podstate toho, čo nazývame ľudské.
Bernhard Schlink: Vnučka (Enkelin)
O najnovšej knihe Bernharda Schlinka som už písala. V zozname mojich obľúbených literárnych noviniek tohto roku ju však musím spomenúť. Nemecký originál vyšiel 2021, ale až koncom tohto roka sa na trh dostal český preklad. Román sa odohráva v súčasnom Nemecku a venuje sa téme novodobého pravicového extrémizmu. Kniha však nie je len o “súboji svetonázorov”. Na viacgeneračnom príbehu ukazuje korene radikalizácie, ale aj silu vzťahov aj v nečakanej rodinnej konštalácii.
Už sa teším na nové knihy roku 2023.
