Nemeckého spisovateľa Bernharda Schlinka radím medzi mojich najobľúbenejších autorov. Jeho knihy sú zasadené do rôznych etáp novodobých dejín Nemecka, ale zároveň to nie sú historické knihy. V každej z nich vykresľuje dilemy doby na konkrétnych ľudských osudoch a darí sa mu to s citom a presnosťou. Ľudský život, na rozdiel od interpretácie dejinných udalostí, nikdy nie je čierno-biely ani jednoznačný. Lebo každý človek má svoje slabosti a talenty, svoju minulosť a sny o budúcnosti, ktoré ho sprevádzajú životom.
Schlink sa preslávil najmä knihou Predčítač a jej filmovým spracovaním s Kate Winslet v hlavnej úlohe. Predčítač je príbehom ženy, ktorá počas druhej svetovej vojny pracovala ako dozorkyňa v pracovnom tábore. Jeho román Olga, s výnimočne sympatickou hlavnou postavou, je príbehom “jednoduchej” ženy zasadený do priebehu 20teho storočia. Schlinkova kniha Víkend sa pre zmenu venuje téme násilného ľavicového extrémizmu (RAF - Rote Armee Fraktion) v 70tych rokoch v západnom Nemecku a tomu, ako sa jeden z jeho aktér na svoje činy po niekoľkých desaťročiach vo väzení.
Najnovšia Schlinkova kniha Vnučka bola vydaná minulý rok (2021) a jej český preklad vyjde koncom novembra. Odohráva sa v súčasnom Nemecku a venuje sa téme novodobého pravicového extrémizmu. Aj v tejto knihe Schlink preukazuje svoj talent priniesť na prvú koľaj ľudskos, a vnímať politické postoje v kontexte ľudských citov, túžob a zranení.
Kaspar sa v 60-tych rokoch ako mladý študent vybral do východného Berlína spoznávať svet a ľudí “za múrom”. Tu sa zamiloval do mladej Birgit a pomohol jej utiecť za ním na Západ. Kaspar svoju manželku nikdy neprestal milovať, aj napriek jej večnému nepokoju a jej slabosti pre alkohol. Železná opona padla, Nemecko sa zjednotilo, a Kaspar a Birgit žili svoj spoločný život. Až keď Birgit nečakane zomrie a Kaspar nájde jej zápisky, dozvie sa, aké tajomstvo ju celý život ťažilo a privádzalo do zúfalstva.
Nečakanou cestou osudu sa Kasparovi do života dostane rodina Svenji, Björna a ich štrnásťročnej dcéry Sigrun. Čerstvý sedemdesiatnik sa teší, keď je mladá a bystrá Sigrun u neho na návšteve. Je slušne vychovaná, veľa číta, dobre varí a poctivo trénuje hru na klavíri. Kaspar si ju rýchlo obľúbi a teší sa, že niekto narušil jeho osamelosť. Lenže ako s ňou hovoriť o jej presvedčení, že holokaust je výmyslený tými, ktorí chcú Nemecku ublížiť; ako jej vyhovoriť jej najväčšie ženské hrdinky, dozorkyne v Ravensbrücku; ako ju odkloniť od naučenej nenávisti k všetkým menšinám? A najmä, ako oponovať jej svetonázoru bez toho, aby urazil ju alebo jej rodičov; bez toho, aby stratil jej krehkú dôveru?
“Prečo vždy nadržiavaš tým druhým? Cudzincom a Židom a Anne Frank a holokaustu - vždy sú to u Teba tí druhí a nie my,” obviňuje Kaspara s mladickým zápalom Sigrun. “Rád Ti poviem to, čo viem. Ale predsavzal som si, že Ti nebudem prednášať,” odkloní Kaspar debatu, keď sa zľakne, že zašiel priďaleko v presviedčaní o svojej pravde.
Kniha Vnučka však nie je len o “súboji svetonázorov”. Na viacgeneračnom rodinnom príbehu ukazuje korene radikalizácie. Lebo po viacerých životných sklamaniach a traumatizujúcich skúsenostiach vie príslušnosť k pravicovým radikálom a presvedčenie o boji za lepší svet dať niekomu vzácnu istotu a zmysel do života. “Môžem sa na neho spoľahnúť, môžem mu veriť,” - šanca zažiť s niekým pocit bezpečia, prijatia a zmyslu života, býva pre mnohých dostatočným dôvodom na vstup do radikalizovanej skupiny.
Schlink nerelativizuje demokraciu, ale relativizuje paušálne odsudzovanie tých, ktorí žijú s liberálnou demokraciou nesúhlasia. Lebo poukazuje na to, že radikalizácia často prichádza ako osobná reakcia na sklamania zo súčasného sveta a ľudí naokolo. Kniha je aj o rodinných vzťahoch a o rôznych spôsoboch ich zlyhania.
Lenže ani mať rád a rešpektovať nemusí stačiť. Byť zdržanlivý sa dá, kým ide len o slová, o výmeny názorov nevinnej teenagerky. Lenže keď sa zo slov stanú činy, aj reakcia musí byť ráznejšia - aj keď láska k blízkej osobe zostáva. Schlink nedáva odpovede, ale ukazuje Kasparove sebaspytovanie: “Mal voči Sigruninom pravicovom svetonázore vystúpiť rozhodnejšie?” pýta sa sám sebe, keď má pocit, že možno už je neskoro.
Kniha Vnučka otvára otázky o tom, ako sa rozprávať s ľuďmi, ktorí veria dezinformáciám a ako budovať vzťahy s tými, ktorých videnie sveta je v rozpore s princípmi liberálnej demokracie. Tieto otázky sú aktuálne nie len v Nemecku, ale aj u nás.
