Na základe rozloženia mandátov, nevyzralosti SMER-SD a aj s ohľadom na jeho ekonomicko-obchodné pozadie ( ktoré jednoznačne nehľadí na politické pravidlá a zákonitosti, ale hlavne na svoj vlastný biznis ) si pravica asi stanovila strategický cieľ do 6 mesiacov položiť SMER–SD na lopatky a ujať sa vlády bez predčasných volieb. 6 mesiacov je dosť krátka doba, aby SMER-SD a nová vláda prišla na všelijaké čudnosti z obdobia predchádzajúcej vlády, ale je to dosť na to, aby sa mohli za výdatnej pomoci pravice prejaviť nedostatky vládnutia SMER-SD ( nástrah z predchádzajúceho vládnutia je určite dosť ).
K tomu, aby to pravica dosiahla, zvolila ( a podľa neho už aj realizuje ) nasledovnú taktiku.
Za každú cenu je v rámci povolebných vyjednávaní navodzovaná situácia, aby sa do koalície dostalo čo možno najviac pravicových subjektov z bývalej koalície, pričom niektoré strany robia a ešte aj budú navonok robiť ústupky s divadlom „sebaobetovania sa“. Súčasne ale všetci ( politické strany, médiá, profesné organizácie, chovatelia, ... ) pôsobia tak, aby z budúcej koalície vytlačili ĽS-HZDS a SNS.
Po ustanovení akože „akceptovateľnej“ vlády „niekto“ vo vopred načasovanom období v rámci pravicovo-ľavicovej koalície vytiahne problém, ktorý SMER-SD nebude môcť za žiadnych okolností akceptovať. Keď áno, tak bude vytiahnutý problém ďalší a ďalší a ďalší. Súčasné koaličné strany v tom majú celkom dobrú prax. Už teraz sa v médiách niektoré také problémy objavujú ( napr. správne, ale neskoro a ktovie prečo práve teraz navrhované spoplatňovanie opakovaného štúdia, alebo spoplatnenie druhého štúdia ).
Pri razantnom otváraní takýchto problémov môže byť bez väčších problémov aj za pomoci SNS v opozícii vyhrotená vnútropolitickú situáciu až do vládnej krízy. V tomto okamžiku zostávajúca časť pravice, ktorá bude v opozícii, navrhne v NR SR hlasovanie o vyslovení dôvery, resp. nedôvery predsedovi vlády.
Takýto návrh automaticky podporí pravica z koalície so SMER-SD a s veľkou pravdepodobnosťou aj ĽS-HZDS a SNS, ktoré sú v súčasnom období ingnorované a boli ( akože ) odsunuté do opozície. ĽS-HZDS podporí preto, že bude mať šancu vstúpiť do vlády bez predčasných volieb a SNS jednoducho z princípu.
Takýmto spôsobom pravica za pomoci ( asi ) opozičných strán LS-HZDS a SNS ovládne parlament a presadí rekonštrukciu vlády za pomoci ĽS-HZDS bez Mečiara alebo s ním, čo bude akceptované aj EÚ na tlak USA.
Keď som si toho kamaráta vypočul, tak som sa najskôr čudoval, ako skutočne viaceré správy z médií a aj vyjadrenia politikov a politológov do takéhoto „scenára“ zapadajú. No vzápätí som si uvedomil, že v poslednej vete svojho predchádzajúceho článku som viac-menej niečo také aj očakával.
Teraz už chýba len to, aby prehovorila stíchnutá SDKÚ-DS.
