Narodil som sa v znamení vodnára. V súčasnosti žijem a pracujem v Bratislave. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Včera večer mi zavolal kamarát, že čítal môj článok na blogu pod názvom „Bolo Palkovou úlohou pomôcť rozhodnúť o vláde ?“. Podľa neho síce Palko a aj Lipšic naozaj tak vystupujú, ale ak si vraj všimnem správanie sa médií, tak že to celé môže byť vraj úplne inak a Lipšic a Palko len účinkujú v prvej časti nejakej incenácie.Podľa neho vraj dnes zo strany pravice môže ísť o nasledovný scenár.
Sedem dní po voľbách zažíva Slovensko zaujímavé a pestré chvíle, ktoré by mali byť najlepšie charakterizovateľné vyjadrerním Mečiara, že porazené strany majú dôvod sa usmievať aj keď prehrali. Ale v skutočnosti to až tak veľmi tomuto stavu nezodpovedá.V KDH, ktoré malo šancu byť jazýčkom na váhach a prakticky si mohlo vyberať s kým vstúpi do vlády, je badateľná veľmi zvláštna až kritická situácia s evidentnou snahou presunúť zodpovednosť za nevzniknutie nejakej koalície s účasťou pravicovej strany na niekoho iného. Dlhšiu dobu plnil túto úlohu „presúvača“ zodpovednosti Lipšic, ktorý robil zodpovedné HZDS, konkrétnejšie Mečiara. V nedeľu ho však viac ako úspešne zastúpil Vladimír Palko. Tak úspešne, až ma presvedčil, že jeho úlohou bolo primäť Fica a jeho ľudí k vyradeniu KDH z akejkoľvek ďalšej komunikácie o účasti vo vláde so Smerom.
V minulom týždni som sa pozastavil pri „čudnostiach“ okolo údajov o najnižšej úrovni nezamestnanosti od roku 1998, ktoré som celkom nepochopil, lebo v stredu bolo to minimum 14,9 % a v sobotu už iba 10,6 %. Viem, budú to rozdielne metodiky, ale predsa len. Menšie minimum malo vo víkendových reláciách ďaleko väčší infromačno-propagačný priestor a tak by si „objektívnosť“ predvolebnej kampane zaslúžila nejaké vysvetlenie v médiách.
Celkom ma potešilo, že okrem mňa si aj SNS všimlo stránku www.trianon.hu a upozornilo verejnosť na jej nacionalistické ladenie. Na druhej strane ma zamrzelo, že sa tí najväčší Slováci z SNS nepozastavili nad reklamou SMK na jednom z linkov, prístupných na tej stránke.Keď som však v diskusii ku svojmu predchádzajúcemu článku Je Slota naozaj taký hlúpy, alebo len viac vie ? našiel reakciu blogera, podľa ktorej sa mu nepodarilo nájsť na stránke http://www.karpatinfo.org.ua/ o OTP ani riadok, tak som si povedal, že urobím minimálne dve veci. Popíšem postup, ako docieliť zobrazenie banerov s reklamou SMK a OTP a aj zareagujem na vyjadrenia politikov z posledných dní na tému propagácie politickej strany v inom štáte.
Nedávno som náhodou získal jednu informáciu, s ktorou by som sa rád podelil s blogerskou „pospolitosťou“. Pri prezeraní aktuálnych informácií na sme.sk som si v jeden večer prečítal správu, že Slovensko sa Maďarsku za zadržania troch maďarských občanov niekedy v období konania koncertu skupiny OMEGA v bratislavskom NTC neospravedlní. Zaujalo ma to, lebo o tom v rámci politickej propagandy SMK za peniaze návštevníkov toho koncertu hovoril Pál Csáky. Zo zvyku som si pozrel aj diskusiu k článku a v nej som našiel preklad textu nejakej maďarskej pesničky, ktorej text ma do určitej miery zaskočil. Zohnal som si preklad pár slov z tej pesničky do maďarčiny a potom som to skúsil prehnať cez Google, či to niekde nenájdem.
V utorok 30. mája 2006 o 10:41 umiestnil Jozef Šátek na blog článok “Boj vo vnútri aj navonok“. Bol a je to jeho príspevok k aktuálnej kauze ( alebo asi skôr kauzám ) okolo SIS, MV SR, NBÚ a cez akéhosi Jackuliaka aj okolo všetkých ostatných bezpečnostných zložiek tohto štátu.Keďže je verejným, a v diskusiách už aj na blogu prezentovaným tajomstvom, že pán Šátek sa motá okolo Slobodného fóra, tak ma dovtedy viac-menej jasná kauza zaujala aj trošku viac a pred už predtým pripravovanou reakciu som si ešte radšej pogoogloval. A dobre som urobil !
Zase je verejnosť zaťahovaná do konštrukcií o nejakých hrách v SIS a politici prilievajú olej do ohňa svojim zbavovaním sa zodpovednosti za daný stav, ktorý je hlavne v oblasti kontroly SIS údajne zlý a nevyhovujúci, ako keby mohol zmeny k lepšiemu urobiť niekto iný, než práve tí oheň prilievajúci politici.
Tak takúto otázku som si položil po tvrdeniach najlepšieho ministra financií Ivana Mikloša v jeho nedeľňajšom diskusnom duely s Ficom. Dôvodom bolo porovnanie niektorých jeho tvrdení s informáciami, ktoré boli publikované v Pravde a v TASR 4.5. 2006 ako súčasť Mečiaroveho vyhlásenia k situácii pred predčasnými voľbami.
Asi to väčšine čitateľov bude pripadať ako veľmi oneskorená reakcia blogera na SITO s Dzurindom, teda na udalosť spred viac ako štyroch dní, ale kto si môj článok prečíta, tak sa snáď cez tento „problém“ prenesie a nebude to brať ako stratu času, ba dokonca možno bude niečom so mnou súhlasiť.
Z určitých osobných a aj profesionálnych dôvodov som na dlhšiu dobu vynechal vyjadrenie svojich názorov na blogu k niektorým udalostiam v spoločnosti, ale hlavne ich premietnutie do správania politikov, novinárov a aj blogerov. Mal som aj dosť pomenej volného času na prezentovanie ucelenejších názorov a tak som sa iba občas prešiel po blogu, prečítal si zaujímavejšie články a občas zareagoval na niektoré „jadrovky“.
Získavať informácie cez internet je spojené so zvláštnym rizikom roztočenia špirály zvedavosti.Toto sa mi stalo, keď som sa z prvého impulzu zvedavosti rozhodol pozrieť sa na stránku MO SR po prečítaní informácie na web stránke SME o vyhlásení predstaviteľa firmy BAE Systems p. Johna Bartera k ich záväzku naplniť tzv. ofsetmi 100 % ceny kontraktu na Mokys. Aj keď ma viac zaujala web diskusia k tejto informácii s ohýbaním významu mena pána Johna Bartera ( takmer ofset ), aj tak som si povedal, že sa pozriem po nejakých informáciách na webe ministerstva, lebo asi pôjde o veľké peniaze, keď sa zo strany západnej firmy robia také obchodné ústupky.
Dnes vyšli policajti vo svojom volnom čase do ulíc, resp. na Námestie Slobody.
Rozhodol som sa zareagovať na diskusné príspevky k môjmu predchádzajúcemu príspevku SISMK – nová kontrolná spravodajská služba krátkym novým článkom. Popri niektorých diskusných príspevkoch sú však hlavným dôvodom nové informácie, ktoré priniesli médiá už po odoslaní príspevku na blog.
Najlepšia obrana je útok. Práve toto ma napadlo pri sledovaní reakcií niektorých našich politikov v prípade negatívnych informácií, ktoré sa objavili v médiách vo forme kritiky týchto politikov, alebo kritiky do radov ich politickej strany. Nie riadne vysvetliť, alebo nedajbože uznať kritiku, ale najlepšie a najsprávnejšie je zaútočiť. Takto zareagovali aj koaliční, ale aj opoziční politici.
Tento článok mal byť pôvodne súčasťou môjho predchádzajúceho článku, ale niektorí diskutujúci ma kritizovali aj za preskakovanie z jednej témy do druhej a z toho vyplývajúcej ťažšej zrozumiteľnosti článku, aspoň ja som tak niektoré výhrady pochopil. Preto som svoju úvahu o tom prečo sa stal Malchárek ministrom zaradil do samostatného článku, aj keď podľa záveru tohto článku by možno bolo vhodnejšie mať to spolu s Kaníkovým odstúpením.
Udalosti na našej politickej scéne z posledného týždňa ma prinútili obrať sa o voľný čas, využiteľný aj na iné činnosti a opäť naformulovať niekoľko pre mňa logických otázok. Otázok čo sa to vlastne deje a následne aj otázok prečo sa to vlastne deje, takto a nie inak.Slovenská politická scéna už zažila v súvislosti s prešľapmi našich politikov veľa káuz a súdnych procesov, a to od únosov, zmareného referenda, podozrenia zo sprenevery štátnych a už aj európskych prostriedkov, čudných privatizácií, ponuky na orálny sex príslušníkom polície, vláčiky, vytunelovaný tunel, odpustené penále za nezaplatené odvody až po zmenky za 100 mil. Sk. Vo všetkých doterajších kauzách sa údajný vinník ( resp. zodpovedný ) bránil za každú cenu a dlhodobo bránil a odmietal jednak opustiť svoju funkciu, ale v prvom rade priznať aspoň politickú zodpovednosť.
Pôvodne som chcel v nadväznosti na môj článok Je to ešte o demokracii, alebo už o strachu z nej ? veľmi rýchlo zareagovať na niektoré viac ako zaujímavé vyjadrenia, ktoré odzneli na pôde verejnoprávnej STV 1 v nedeľňajšom dialógu ( resp. duel ) premiéra a predsedu SDKÚ Dzurindu s predsedom strany SMER Ficom. Keď som si však prečítal niekoľko príspevkov v rámci diskusie k nemu na mojom blogu, tak som si povedal, že počkám na oficiálne a mediálne reakcie. Chcel som si totiž overiť, resp. potvrdiť silné tušenie, či je odvádzanie pozornosti od podstaty problému charakteristické iba pre väčšinu diskutujúcich na blogoch, alebo je obdobná metóda štandardnou súčasťou práce niektorých politických centrál a či rovnaký prístup k popisovaniu udalostí ovplyvňuje aj prácu mnohých žurnalistov. Toto moje vyčkanie sa týkalo aj komentárov a reakcií k niektorým diskusným príspevkom, ktoré vo všeobecnosti vybavím v tomto článku a niektoré adresné reakcie budem do diskusie odosielať v čase umiestňovania tohto aktuálneho článku na blog.
Z nejakého dôvodu som nemal možnosť vo štvrtok 22.9. pozerať diskusnú reláciu Pod lampou na STV 2. Rozhodol som sa nečakať na reprízu a zohnať si jej záznam po tom, čo mi niektorí priatelia hovorili, že sa to oplatilo pozerať, lebo to vraj bola ukážka demokratického vedenia diskusie s jasným zámerom propagovať politický názor jednej skupiny žurnalistov proti a na úkor názoru inej skupiny.
Čo sa to vlastne „hrá“ na parlamentných doskách ? A žiada sa mi rozšíriť túto rečnícku otázku aj o to, kto rozdáva aktérom predstavenia úlohy, kto je režisér tejto „jednoaktovky“ alebo „jednokufríkovky“, a taktiež kto v rámci funkcie produkčného zabezpečuje všetkým zainteresovaným vykrytie „nevyhnutných nákladov“?
V poslednom období sa udialo viacero závažných udalostí, ktoré vyvolali výrazne zvýšený pohyb na politickej scéne Slovenska a vyprovokovali výrazne rozdielne názory širokého spektra ľudí na podstatu týchto udalostí a aj na ich dôsledky pre budúcnosť. Aj mňa to vyprovokovalo k zvýšenému záujmu o dianie a sledovaniu informácií v médiách a aj na internete. Niektoré k zaregistrovaniu sa na blog.sme.sk a aj k napísaniu tohto príspevku.
