Na scéne sa striedajú postavy veselé, smutné, nahnevané až zlostné, znudené až nezúčastnené, umelo úprimné, až takmer spravodlivé. Pozorný divák si však aj tak všimne, že sú to v mnohých prípadoch stále tí istí herci, resp. tie isté osoby.
Prečo to ale robia ? Ako a v dôsledku čoho sa niekto dokáže v priebehu niekoľkých dní, prípadne hodín zmeniť z bezcharakterného „hochštaplera“ a ultimatívneho vydierača na bezproblémového člena akceptovanej skupiny s dobrým morálnym pozadím na to, aby podľa Malchárka „zabezpečil stabilitu vláde a parlamentu“ ? ( Drobná poznámka – hádam by v prvom rade malo ísť o stabilitu štátu a blaho občanov ? Akú logiku má argumentácie, že bývalí opozičníci majú zabezpečovať stabilitu vláde a parlamentu, keď tá sa o ňu predtým pripravila sama ? )
Pred začiatkom tohto týždňa som sa už dlhšiu dobu pokúšal vysporiadať s inými otázkami, ktoré mi navodzoval priebeh kauzy Ruskove zmenky. Niektoré z týchto otázok som naznačil vo svojom predchádzajúcom príspevku Kauza „Ruskove zmenky“ a fakty okolo. Tie najpálčivejšie som síce tušil, ale mal som obavy ich objektívne naformulovať, aby som sa ich podstaty sám nezľakol. Udalosti posledných dní však niektoré obavy z obáv pomohli vykryštalizovať a zároveň ich aj prekonať, lepšie povedané prinútili ma prekryť jedny obavy inými obavami. Obavami z niečoho ešte horšieho, čo spomínané udalosti so sebou môžu priniesť.
Zásadnou logickou otázkou pre mňa bolo, prečo zostalo ticho po vynesení rozsudku Okresného súdu Bratislava o zbavení obvinenia troch príslušníkov SIS z nezákonného odpočúvania ( iba pre lepšiu informovanosť pripomínam, že išlo o nezákonné odpočúvanie redaktora ( redakcie ) denníka SME, ku ktorému sa náhodou priplietol ( lepšie povedané „pritelefonoval“ ) Pavol Rusko ).
Pokúsim sa uviesť niektoré fakty a niektoré ich súvislosti, ktoré mi hlboko do mozgu vrývajú túto otázku o tichu po búrke okolo nezákonného odpočúvania.
- Podľa informácií z médií stále platí, že niekto z dvojice SIS alebo MV SR nezákonne odpočúval, resp. nezabránil tomu, aby sa do systému dostali aj také nahrávky, ktoré neboli súdne povolené, čo sa týka aj nahrávok rozhovorov P. Ruska s redakciou SME. Tieto nahrávky niekto v rozpore so zákonom „vyniesol“ z MV SR a na kazete ich „odovzdal“ Ruskovi.
- Podľa informácií z médií boli za „vynesenie“ kaziet s nahrávkami prepustení pracovníci MV SR, ktorých ale súd oslobodil ( údajne sa im nedokázalo ani že to priamo oni urobili a ani to, že sú za to priamo zodpovední ). V podstate teda na MV SR nie je momentálne za túto kauzu nikto oficiálne potrestaný, obdobne ako za kauzu straty nahrávok odpočúvaní v prípade račianskeho starostu Bielika z KDH.
- Takisto podľa informácií z médií odišiel v dôsledku prepuknutia kauzy nezákonných odpočúvaní na vlastnú žiadosť z funkcie jeden vyšší funkcionár SIS a dvaja ďalší kompetentní boli postavení mimo službu. Kde stoja tuším dodnes, pretože rozsudok Okresného súdu musí byť po odvolaní sa prokurátora potvrdený vyšším súdom.
- Podľa môjho úsudku musia mať viacerí účastníci procesu ( obvinení, žalobcovia, súdny tribunál, ale aj svedkovia ) minimálne zo záveru procesu k dispozícii také informácie, ktoré postačovali sudcovi na zbavenie SIS viny v tomto prípade nezákonného odpočúvania.
A teraz bude ľahšie položiť si tú otázku o tichu po búrke, alebo aj niektoré ďalšie otázky.
Prečo v rámci svojej „obrany“ (niektorí to dokonca označovali ako boj o všetko, až o holý život) v kauze zmeniek nepoužil Pavol Rusko ani závery súdu a ani informácie, ktoré by ako účastník procesu v súlade s právom mohol nejako použiť ( keď nič iné, tak aspoň logický argument o tom, že ak je z dvoch potenciálnych vinníkov jeden vylúčený, tak logicky by mal byť vinný ten druhý potenciálny ) ? Nemal by to Rusko jednoduchšie použiť takýto kaliber vo svojom boji s úhlavným nepriateľom, než vyrábať všelijaké „bezvýznamné“ kauzy na MV SR o niekoľkých desiatkach miliónov ?
Prečo som zo strany denníka SME ako hlavného aktéra nezachytil žiadne významné reakcie, ale iba také zapochybovanie o tom, či to naozaj ten súd správne posúdil ( takto zapochyboval aj GP Trnka ) ? Viac priestoru SME venovalo výročiu „kauzy skupinka“. Že by niekto očakával v kauze odpočúvanie iný výsledok ?
Prečo táto záležitosť „prešumela“ aj okolo premiéra aj napriek tomu, že mu v podstate hneď na začiatku volebného obdobia rozbila jednotu pravicovej koalície, nepriamo odštartovala štiepenie v jeho vlastnej strane, spôsobila rozpad niektorých jeho osobných vzťahov, bola opakovane príčinou pre konflikty medzi stranami vládnej koalície a naviac na neho samotného vrhla Mečiarov tieň zneužívania SIS pre mocenské účely ?
Vo svojom predchádzajúcom príspevku Kauza „Ruskove zmenky“ a fakty okolo som v súvislosti s kauzou Ruskove zmenky niektoré otázky len podvedome tušil, teraz ich už vnímam úplne reálne. Presvedčil ma o tom vstup najdôležitejšej postavy jednej zo záverečných častí „jednoaktovky“ na scénu parlamentných dosiek, ktorá po prvýkrát okamžite a verejne sama komentovala nečakané odchody svojich poslancov, pričom na rozdiel od predchádzajúcich prípadov takmer vôbec nevrhala hromy a blesky na zradcov, špiny, bezvýznamných niktošov, ...
Ak niekto netuší, že sa na scénu vrátil oddýchnutý V.M., tak nech si ho z minulosti vybaví každý občan Slovenska s aspoň minimálnou pamäťou, aby si mohol porovnať V.M. z nedeľnej diskusnej relácia a aj z viacerých vystúpení v priebehu ďalších dní. Bol to V.M., na ktorom bola vidieť jeho spokojnosť s vývojom celej situácie a jeho až zarážajúcu uvoľnenosť ešte aj pri tlačovke k odchodu svojich najvernejších prívržencov.
A aj z tejto uvoľnenosti V.M. vyplynula pre mňa po jeho vyhlásení o vyriešení jeho záväzkov za Elektru ( možno aj iných záväzkov ) prostredníctvom nejakých ( asi prevodov ) „majetkových práv“ jeho manželky najdôležitejšia otázka : Je režisérom ostatných častí parlamentnej „jednoaktovky“ Vladimír Mečiar a jeho dvaja najvernejší si iba zahrali jednu zo svojich najväčších úloh ? Nezmení sa „jednoaktovka“ na seriál, ktorého doživotným scenáristom a režisérom bude len-on ?
Za svoje daňové a odvodové poplatky si vlastne ten seriál namiesto „jednoaktovky“ aj zaslúžime, akurát mi vadia tie moje obavy z obáv niečoho ešte horšieho, čo spomínané udalosti so sebou môžu priniesť.
