Prvou a zásadnou otázkou však nie je, či tie podozrenia sú, alebo nie sú pravdivé, pretože to ukáže vyšetrovanie, resp. až súd. Touto prvou a zásadnou otázkou je prečo sa niečo také deje a prečo práve teraz pred voľbami.
Ďalším problémom, resp. otázkou, ktorú by už konečne niekto mal na verejnosti nastoliť, je otázka prečo je MV SR už takmer 8 rokov tolerované, že v mnohých prípadoch sa predkladajú verejnosti ako takmer isté aj také prípady, ktoré vyšetrovateľ ešte iba začal vyšetrovať a na základe takýchto informácií sa začne mediálna poľovačka na v mnohých prípadoch možno nevinných ľudí. Informácií o takýchto „postupoch“ bolo v médiách viac, ako dosť. Vďaka tomu sú potom „v záujme práva občana na informácie“ od všetkých, hlavne od politikov vyžadované odpovede na rôzne špekulatívne otázky, čo je ďalej v mnohých prípadoch využívané na rôzne mediálne konšpiratívne konštrukcie, vyvolané často paradoxne práve zo strany politikov.
V záujme rozšírenia hľadísk posudzovania aktuálneho politického cirkusu skúsim ešte položiť niektoré ďalšie otázky.
Aká je záruka, že vyšetrovateľ je, resp. bude objektívny pri vyšetrovaní „podozrení“ o tom, že ľudia z NBÚ a SIS uprednostňovali nejaké firmy, resp. neobjektívne kriticky hodnotili iné firmy pri posudzovaní žiadostí o vydanie certifikátu NBÚ ? Čo keď je konanie vyšetrovateľa „ovplyvnené“ rovnakým záujmom byť k niekomu kritickejší a k niekomu „zhovievavejší“, resp. rovno má zabrániť nevydaniu previerky pre nejaký konkrétny subjekt a naopak pomôcť niektorému inému subjektu ? Veď sú to tiež len ľudia a aj v ich prípade teda môže platiť to isté, čo pri ľuďoch z NBÚ a SIS.
Je názor vyšetrovateľa, že začal šetriť nejaký prípad garanciou, že uvedenie podozrenia sú založené na pravde, resp. už je to potvrdenie skutočnosti ? Prečo potom súdy nezverejňujú ako jednoznačné podozrenie napr. obvinenia zo súdnych podaní v prípadoch obchodných alebo občianskych súdnych sporov alebo podnetov na štátnych úradníkov, podaných občanmi na súdoch alebo špeciálnych súdoch ? Veď z hľadiska trestnotprávnej zodpovednosti obvinených v spomínaných súdnych podaniach a podnetoch má nie začatie vyšetrovania, ale až jeho ukončenie rovnakú mieru vierohodnosti, ako podanie žaloby na súd, alebo podanie podnetu na podozrenie.
Prečo všetci ( hlavne aktívne účastní žurnalisti ) nekritizujú v prvom rade politikov za stav „nekontrolovateľnosti“ NBÚ a SIS, ale ešte im vytvárajú priestor na vyslovovanie zahmlených výhovoriek, resp. nekonkrétnych návrhov o tom, ako by sa to malo zlepšiť ? Prečo to tí istí politici za tých takmer 8 rokov neurobili ?
Ale na Slovensku ( ale v podstate kdekoľvek inde na svete ) je to tak, že pošpiniť kohokoľvek medializovaním neoverených „podozrení“ a zásadným spôsobom zasiahnuť do života jednotlivcov, ale aj celých inštitúcií je možné v podstate bez väčších problémov. Najhoršie na tom je však skutočnosť, že akurát sa už nikto nebude v takom rozsahu venovať ospravedlneniu tým medializovaným „previnilcom“, ako sa venuje rozširovaniu negatívneho obrazu o ich konaní len na základe zverejnených informácií od vyšetrovateľa.
Bolo by to celé objektívne, keby verejnosť vedela ktoré sú tie údajne protežované a ktoré sú tie údajne ukrivdené firmy. Pretože na NBÚ a SIS už prstom ukázané bolo.
