Niekoľko rokov sa zaoberám pomermi v justícii a mám autentické poznatky o tomto prostredí.
Čiže – čo znamená dva roky na tvrdo?
Možnosť získať po roku slobodu na základe podmienečného prepustenia – a to je u Žitného, vzhľadom na jeho status – takmer isté. Zabrániť by tomu mohli napríklad masové protesty proti jeho prepusteniu, alebo situácia, ak by v base obchodoval s drogami alebo mlátil hlava nehlava všetko okolo seba. Aká je potom pravdepodobnosť, že ho nepustia?
Žitnému bude v base relatívne dobre – keďže tam vládne bujará korupcia všetko si kúpi – kamarátstvo spoluodsúdených (postačí sem – tam balíček kávy, alebo škatuľka dobrých cigariet), ochranu pred nepohodlím a priazeň bacharov. Bude celebrita, bude mať pokoj a jediná jeho starosť bude škrtať dni v kalendári – 365 pohybov počas pobytu.
Čo znamená väzenie s minimálnym stupňom stráženia?
Pomerne široký pojem a relatívna voľnosť odsúdených. Do tejto kategórie patrí aj tzv. otvorené oddelenie. Otvorené preto, že odsúdení chodia do basy akoby len spávať – počas dňa sú v civile a na civilných pracoviskách. V civile sa pohybujú aj v base. Ako to v skutočnosti vyzerá najpresnejšie vyjadruje skutočný príbeh odsúdeného extraligového hokejistu, ktorý si nedávno odsedel za autonehodu a smrť, ktorú spôsobil (podobne ako Žitný) dva za štyroch rokov natvrdo. Podstatnú časť z toho na otvorenom oddelení; nuž pozrime sa ako tam „trpel“.
Jedno z otvorených oddelení je v bratislavskom Justičnom paláci, a väzenstvo sa pýši tým, ako priestory moderne zrekonštruovali a dosiahli európsky civilizačný štandard. Skutočne to vyzerá dobre – izby sú od jedno – po najviac päťlôžkové, samá váľanda, nábytok, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiaden nový panelákový byt, jedáleň ako v reštaurácii, spoločenská miestnosť ako obývačka, k tomu sprcha, televízia, knižnica, kuchynka s kompletným vybavením. Ten hokejista býval v jednolôžkovej izbe, k dispozícii mal vlastný notebook a dvd. Pracoval pri jazdeckých koňoch, kam cestoval cez Bratislavu električkou – v civile. Každý utorok chodil na nákupy do neďalekého Tesca, každý mesiac na vychádzky do mesta, každé tri týždne na víkend domov. Založil florbalový krúžok – florbal sa hral asi dvakrát do týždňa na neďalekom sídlisku, každú sobotu sa hrával futbal. Samozrejme zasa – mimo basu. V podstate v tom internátnom prostredí akurát spával...
Do takýchto podmienok pôjde „pykať“ svoj tvrdý trest Žitný. S veľkou pravdepodobnosťou, pretože sem chodia prominenti, sem chodia takí, čo spôsobili autonehody, ale sem chodia aj takí, ktorí majú možnosť všetko si „odkomunikovať“ a zariadiť.
No comment.
Prečo je Žitný sraľo? Nikdy sa vraj rodičom za zabitie syna neospravedlnil, nijako ich neodškodnil, nespravil pohyb, nestratil slovko, aby zmiernil bolesť, ktorú spôsobil. Pred súd neprišiel s pokorou a neprijal trest, ale ešte hľadal cesty ako sa vyviniť! Človek, ktorý letí 140 km rýchlosťou tam, kde sa má ísť pomaly – etc. Na obrazovke miláčik národa, akože silný samec, v krízovej situácii – sraľo.
Možno diskutovať o spravodlivosti, či nespravodlivosti rozsudku, možno viesť polemiky, jedno je však nespochybniteľné, poslal verejnosti jasný odkaz – zabil som? No a?...
A justícia? Pán Žitný, prepáčte, musíme vás odsúdiť, ale pošleme vás – jednoducho trest ako pre neposlušného školáka.
Skrytá milosť pre zabijaka! (Jasneže – človek, na ktorého všetci naokolo kričia nejazdi tak besne, raz sa ti to vypomstí, nie je nič iné ako zabijak. Je takmer to isté ako keď sa nórsky atentátnik Andreas Breivik postavil so zbraňou a postrieľal 77 ľudí. Žitný mal menší zásah len vďaka tomu, že v ceste práve nemal povedzme skupinu detí na cyklistickom výlete...)
P.S.: Na margo niektorých komentárov: podstatnou okolnosťou v trestnom konaní je tzv. účinná ľútosť. Celý ten článok je aj o ľútosti. Ak oddelím skutok od človeka, potom postavme názory na ľútosti. Ani kvapka! Sucho ako v ústach diabetika... Chybu človek urobí, ale je rozhodujúce ako sa k nej postaví.
Aešte jedna anomália: poznám chudobného človeka (biely, nie Róm), ktorý si nalámal na farmárskom poli 23 kláskov kukurice a dostal dva roky natvrdo! Všetko si odsedel v uzavretom oddelení, do posledného dňa! A takých prípadov sú stovky... Prečo tento človek nešiel na otvorené oddelenie a prečo ho po roku nepustili? Aby bolo jasné, Žitný za to nemôže, ale na otvorené oddelenie sa nedá dostať automaticky, ale iba vďaka "systému", ktorý doňho otvára dvere... A to už bez Žitného nejde...
A propos; prepáčte - teraz je to o systéme - hodnota detského života = 23 kláskov kukurice! Je mi to ľúto, ale neviem sa vyhnúť tejto asociácii - aj keď to porovnám s bolesťou a škodou farmára a bolesťou a škodou rodičov....
