Keď sa plod v maternici uchytí a dosiahne vývojové štádium nazývané ako blastocysta, a neskôr gastrula, začína človek a jeho komunikácia s okolím.
Nie je žiadna novinka, že dieťa v prenatálnom veku reaguje na vonkajšie podnety, na stav matky, stres alebo pohodu, na všetko, na čo reagujú ľudia a čo vplýva na ich život a zdravie. Práve preto by ochrana práv detí mala začínať už v prenatálnom veku. V období, kedy sa rozhoduje o jeho budúcom zdraví, psychike, dokonca i o schopnostiach a nadaní. Všetky diskusie o tom, či má mať dieťa práva ešte pred narodením, alebo až po príchode na svet, sú z ľudského hľadiska mlátením prázdnej slamy. Môže byť síce problém, ako túto situáciu uchopiť z hľadiska práva, ale nemôže byť problém, aby spoločnosť chránila plod rovnako ako chráni bezbranné a zraniteľné dieťa po príchode na svet.
Zišli sa európski ministri. Ešte v roku 1993 a povedali – že „škodlivé činnosti (napríklad užívanie drog alebo alkoholu v tehotenstve) spôsobujú vážne dôsledky, ktoré majú priamy dopad na fyzický vývin plodu a/alebo na jeho duševný a citový vývoj.“
Všetky moderné poznatky Rada Európy sformulovala do rezolúcie a do odporúčaní, ktoré členské krajiny mali implementovať do vnútroštátnej legislatívy. Nestalo sa. Aspoň nie tak, aby sa systém v kontakte so životom správal podľa týchto rozumných rád.
Lenže ako chrániť embryo?
Iste, nie je to také jednoduché. Ale je to fatálne dôležité. Pre dieťa, a v nadväznosti na jeho zdravý vývin, aj pre spoločnosť. Ako teda dosiahnuť, aby dieťa v prenatálnom veku malo pokojný a harmonický vývoj, aby prišlo na svet ako zdravý a nadaný jedinec?
Nedá sa to dosiahnuť represiou, ale motiváciou. Úplne na začiatku sa musí spoločnosť zbaviť matriarchálneho postoja k tehotenstvu, detstvu a vôbec k starostlivosti o dieťa. Žena a muž nie sú vo vzťahu k svojmu dieťaťu konkurenti, ale tím. A tímovo by sa mala správať aj spoločnosť. Už od tehotenstva. Pretože všetko zlé, všetko, čo vychádza z extrémneho feminizmu, spočíva v predsudku, že plod a jeho vývoj v tele ženy sú len vecou ženy. Ja som si ho vynosila, je som ho porodila a ja mám naň najväčšie právo! Chyba lávky. Dnes je už vedecky známy fakt, že bez mužských génov by sa plod v tele ženy nedokázal rozvíjať... Vravím, že ide o tím! Preto by bolo vhodnejšie, aby sa tehotenstvo nezačínalo tehotenskou knižkou, ale rodičovskou knižkou. Obsahovala by aj záznamy o participácii (zdieľaní) tehotenstva otcom. Napríklad návštevy u psychológa za účelom rodičovského poradenstva a iné. Iste, obsah takejto knižky je na obsiahlejšiu diskusiu, ale určite by prispela k zmene myslenia a cítenia, k rozvoju rodovej rovnosti aj počas tehotenstva. Muža treba zbaviť bázne zo ženinho tehotenstva a ženu treba „odprivatizovať“ od tehotenstva. Rodičovská knižka by bola užitočnou kronikou sociálnej anamnézy rodiny.
Spoločnosť musí dieťaťu pomôcť v prenatálnom veku aj tak, že vytvorí predpoklady na harmonické zázemie pre rodičov. Hovorím o peniazoch. V tehotenstve rodičia rozmýšľajú aj o tom, ako a najmä z čoho budú žiť počas materskej. V mnohých prípadoch je to stres.
Čo tak zaviesť rodičovský plat?
Dieťa do troch rokov potrebuje neprestajnú 24 hodinovú starostlivosť. Podobne ako nevládni starí ľudia, handicapovaní ľudia, ako pacienti v nemocniciach a ľudia v iných situáciách, kedy sa nevládzu postarať sami o seba. Profesionálny personál dostáva mzdu a má vytvorené podmienky pre svoju opatrovateľskú službu. Podobne aj vychovávatelia či učitelia. Rodič, ktorí je s dieťaťom doma, robí prácu opatrovateľky i vychovávateľky v jednom. Pritom je rovnako zodpovedný vo vzťahu k spoločnosti za dobrú starostlivosť a výchovu dieťaťa, ako profesionáli. Keď sa zle stará o dieťa a/alebo ho zanedbáva, spoločnosť ho potrestá. Pritom však jeho prácu nezaplatí!
Mali by sme zrušiť materskú! Mali by sme zaviesť rodičovský plat. Do 3 rokov veku dieťaťa. Je od základu chybné naháňať rodičov do práce a vytvárať im pracovné príležitosti ešte skôr ako dieťa dozreje tak, aby mohlo byť separované od matky (uložené do jasieľ, odložené u cudzích ľudí a pod.). Ak rodič „zarobí“ za prácu pri starostlivosti a výchove jedinca, ktorý je súčasťou spoločnosti, nemusí sa rozhodovať medzi kariérou a rodičovstvom. Okrem toho sa tento ekonomický nástroj dá nastaviť tak, aby pôsobil integrujúco voči rodine a rodičovstvu.
Kde na to vziať? Peňazí je dosť! Treba zlepšiť alokáciu (prerozdelenie) verejných zdrojov a treba skončiť so šafárením a začať hospodáriť. Zopár ekonómov dokáže rodičovský plat systémovo nastaviť s perom a kalkulačkou za niekoľko dní, najviac týždňov.
A teraz to najdôležitejšie – treba spoločnosť zbaviť kultu matky. Treba zaviesť kult rodičovstva a prestať bojovať s veternými mlynmi. Manželstvo/partnerstvo je, žiaľ, pominuteľné, ale rodičovstvo je večné. Keď totiž muž a žena neustoja svoj vzťah a rozídu sa, stanú sa cudzími ľuďmi. Cudzími v tom zmysle, že prestanú byť pokrvnými príbuznými. No dieťa zostane ich dieťaťom naveky. Dieťa zostane pokrvným príbuzným obidvom rodičom. A žiadne dieťa nechce, aby sa ho rodič vzdal, aj keď je to v živote všelijaké. Preto je zločin, ak niektorý z rodičov nemyslí na to, že v každom dieťati je polovica matky a polovica otca, a ak sa snaží jednu polovicu z dieťaťa vytesniť, pácha na ňom fatálne zlo! Ničí mu dušu a dieťa sa dostáva do stavu, že už sa nevyvíja zdravo, ale iba sa liečia jeho duševné traumy. Na Slovensku je 153 000 psychicky chorých detí. Hotová epidémia, či skôr pandémia... A nikým to nehýbe!
Dnes viac, ako kedykoľvek v minulosti, je dôležité zaviesť princíp rodovej rovnosti do rodičovstva. Muž musí „otehotnieť“, žena sa musí prefázovať na tímové rodičovstvo. Obaja sa musia oslobodiť od vlastníckych postojov k dieťaťu a musia si uvedomiť, že dieťa je svojbytná entita a že dieťa nevníma svet ich očami. Dieťa nevie kto z rodičov je zlý a kto dobrý v zmysle kritérií dospelých ľudí. Dieťa rozoznáva iba pojmy "mama“ a „otec“.
Muži by mali byť voči ženám tolerantnejší a láskavejší, viac empatickí. Ženy by nemali v mužoch vidieť násilníkov kvôli každému zvýšeniu hlasu alebo odlišnému názoru, ženy by mali byť empatickejšie a viac tímové hráčky.
Vyzývam ženy a mužov k tímovej spolupráci! A možno by sa malo začať zmenou tehotenskej knižky na knižku rodičovskú. Deti treba chrániť už od prenatálneho veku. Rodičia sa síce vymeniť nedajú, ale zmeniť sa dokážu. Pod tlakom spoločnosti.
