Vždy je dôvod na radosť. Vždy je dôvod na smútok. Len si vybrať. Prečo mi nikto nepovedal, že výber je taký ťažký?
Vždy je dôvod obrátiť hlavu k slnku. Smiať sa a tešiť, že všetky tiene padajú za mňa. Vždy je dôvod zdraviť ľudí na ulici. Známych slovom a rukou, neznámych úsmevom. Vždy je dôvod nastaviť tvár dažďu. Smiať sa tešiť, že zmyje všetky starosti. Vždy je dôvod tancovať a veriť, že z letných prehánok vyrastiem.
Dá sa hlava dvíhať slnku a nechaž padať tiene za seba. Myslieť však na svoj tmavý obrys na zemi a chrbtovú kosť, či sa veľmi neohýba. Dá sa stáť pod dáždnikom a cítiť ako v duši prší a hladina sa dvíha.
Môžem urobiť oboje naraz.
Alebo vopchať hlavu do piesku.
Prečo mi prší do duše
Ja neviem. Naozaj. Mala by som sa smiať, tešiť sa a mávať slnku. A u mňa prší.