Zajtra by som chcela zmiznúť

Väčšinou sa už od Fašiangov psychicky pripravujem na to, že len 40 dní ma delí od potopy môjho sveta. Je to jediný čas, kedy sa snažím odpovedať na otázky o mojom najbližšom pobyte vyhýbavo alebo vôbec. A tiež jedine vtedy si myslím, čo som o tom presvedčená, že Pánu Bohu musela Eva vyviesť niečo hrozné, keď dopustil veľkonočné zvyky.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (31)

A ešte k tomu, iba na Slovensku. Pamätám si, keď som tu mala pred rokmi na návšteve Angličanku, s akou hrôzou sa pozerala na výklad v Priore. Jediný komentár na ktorý sa zmohla: "Sick!" Žiaľ má pravdu.

Šak sa na to pozrime: Chlapík ide vyšibať (neviem komu viac šibe, či korbáču alebo majiteľovi) a obliať vodou dievčinu, čím jej prejaví svoj záujem o jej osobu, mokré tričko a výskot. Dievčina prejavený záujem ocení vďakou vo forme finančnej hotovosti prevažne domácej meny, mokrým tričkom - vlastne mokrou celou sebou. Dá mládencovi po vajci alebo po dvoch a teší sa z krásneho dňa a veľkonočných zvykov.

Tá moja Kate sa šeredne mýlila. To nie je "Sick", to je čisté sado-maso, ešte aj s fetišom! (prepáč Johnny )!

Zdá sa mi to choré. Naozaj! 20 rokov sa snažím vyhnúť oblievačke, šibačke a voňačke. Je to také nefér. Niekto ma príde zbiť, ostrieka ma smradľavou vodičkou a hodí do studenej vody a ja mám byť vďačná. Ale fakt je, že po vajci si zaslúžia alebo vajce si zaslúžia? Veď to je jedno!

Na Popolcovú stredu som si robila bilanciu ... kde, kedy a ako ma kto oblial alebo inak naštval. Za tie roky som vždy na Veľkú noc, napriek svojím opatreniam skončila ako obeť. Pravidelne sa vyťahujem z vane plnej studenej vody, ráno sa budím na pocit deravej strechy priamo nad mojou posteľou (čo na tom, že náš byt v strede paneláku) ... . Nepomáha odstaviť vodu na stupačkách, odmontovať sprchu, schovať všetky poháre a kýble, utekať cez pol sídliska či dediny alebo sa zamknúť na záchode. Veľmi nezaberajú ani verzie o rôznych cestách: k starým rodičom, na chatu, k rodine - kamkoľvek.

Už som bola:

* hodená do vane (každý rok aspoň dvakrát),
* osprchovaná (každý rok aspoň raz),
* vyprostená z toalety proti svojej vôli (bolo mi tam celkom dobre!),
* zguľovaná (provizórne podmienky na chate a Perinbabin skrat),
* hodená do studne (tak to bolo o život),
* hodená do potoka (aj to),
* napchatá do umývadla (česť jeho oamiatke),
* zkýbľovaná (každý rok) - vo dverách ráno 5:30, pred kostolom, na ulici, ... podotýkam, že dvakrát šlo o môj vlastný kýbeľ!,
* vodné pištole boli tiež predmetom doličným,
* záhradná pumpa tiež.

Tak mám len tri otázky:

1. Prečo, keď o to nestojí žiadna z nich?
2. Prečo, keď už to musí byť, oblečené a nemôžeme sa aspoň do plaviek obliecť?
3. Nevšimli ste si, že takmer každý vodovod má aj kohútik s teplou vodou?

Vyhlasujem, milé dámy a páni oplývajúci troškou empatie, petíciu za referendum proti slovenským veľkonočným zvykom .... Prosím, prihláste sa - potrebujeme len 350 000 hlasov.