Toť, toto som si myslel. Buď som sa v sebe mýlil, alebo, to čo počujem v sobotu z rozhlasu, už nie je až tak „easy“.
Braňo Dobšinský, ktorý ako jeden z mála novinárov dokáže viesť diskusie s premiérom Ficom, to všetko je dobré; s ním ale hovorí po anglicky. V „prime time“ v sobotu po dvanástej.
Nie sú to anglické slovíčka, ktoré sa už používajú bežne. Sharovať, likeovať, badžet a podobne. Ale také, ktoré nik iný predtým v slovenčine nikdy nepoužil. Atrosity, atrosity (zverstvá) raz použil v relácii vari päť krát a potom to odštartovalo. Škoda pre tieto riadky, nezapisoval som si tie ďalšie a nezapamätal veľmi. Nemám čas teraz počúvať desať relácií v archíve. Preto si vymyslím analógie, o čo šlo. Bejzová (základná) slušnosť, svičovať (vymeniť) dohodu a submitnúť (podať) prihlášku a podobne.
Otázka je, keď už, či má práve redaktor rozhlasu skúšať zavádzať takéto čudesné slová do slovenčiny. Vážnejší je ale problém, že reláciu počúva množstvo ľudí, ktorí po anglicky nehovoria vôbec a rádiu potom nerozumejú.
Braňo pravdepodobne veľa číta v angličtine. Povieme si, paráda, vie dobre po anglicky. Nedokonalosť prekladov do slovenčiny ale hovorí, že tu ešte treba potrénovať. Všetko sa dá zlepšiť. Jedine, že by som bol jazykový purista a zbytočne robím paniku.
