Najmä v spravodajských reláciách možno začuť väčší počet redaktorov, ktorí ráčkujú. Aj som sa zamyslel, či to nie je taliansky zámer. Na Slovensku by pravdepodobne pre túto vlastnosť uchádzač na konkurze pre post pred mikrofónom neuspel. Nateraz si spomínam na Igora Baráta, ktorý trocha ráčkuje. Možno by sa našli aj iní.
Spomínané talianske televízne noviny však nemajú problém uvádzať ľudí, ktorí ráčkujú extrémne. Teda tak, že r nevadia vysloviť vôbec. Pri ich plamennom prejave a zvýšenom výskyte r vo vete mi to neraz vyvolalo pozitívny úsmev na tvári. No pointa, ktorú som si z toho nakoniec zobral, znie: „aké je to pekné byť tolerantný a nechať človekovi priestor napriek nevýhode, za ktorú nemôže. Samozrejme nemusí ísť len o ráčkovanie.“
Ráčkovanie: Nediskriminácia po taliansky
Pre nejaký dôvod som začal pozerať na internete talianske videá. Takto som objavil jeden úžasný príklad nediskriminácie ľudí na základe určitej odlišnosti, až ma to celkom potešilo. Nechcem to nazvať handicap.