Malá knižná fikcia

Túto správu nevedel prežuť, ako sa povie, jeden umelec z východu republiky. Môžeme predpokladať, že závidel svojmu úspešnejšiemu kolegovi práve úspech. Faktom je, že spisovateľ v poslednom čase veľa tvoril a najmä, v tom pozitívnom zmysle slova, vedel sa predať. To sa pravdepodobne najviac znepáčilo neuznanému umelcovi. Možno závidel spisovateľovi ako vie to, čo on nie. Jeho prichádzajúci hnev mohla v jeho mysli zvýšiť skutočnosť, že informácia o nahrávke nasledovala ihneď po dôležitej správe z Balkánu. Skrátka, nech boli jeho motívy a príčiny akékoľvek, mladý umelec intuitívne vytočil spisovateľovo číslo. Nejakou náhodou ho jednoducho mal.

Nie je vhodné na tomto mieste presne citovať vulgarizmy, ktorými umelec počastoval prekvapeného spisovateľa. Boli to naozaj slová zo žumpy. „Ty si to laj** slovenskej literatúry, ty *** zajtrajšieho rána., ***,“ a tak podobne. Boli to nepríjemné, ničím neospravedlniteľné, primitívne zákerné vyhrážky.

Vývoj mal tento raz rýchly spád. Vo večerných správach mohli všetci počuť toto: „31-ročný muž zo Smižian sa vyhrážal spisovateľovi Michalovi Hvoreckému napadnutím. Na návrh policajného vyšetrovateľa zo Spišskej Novej Vsi bol mladý muž vzatý do väzby. Nevedno do akej miery táto správa o čine nikým nepoznaného umelca pomohla zvýšiť predaj novej audioknihy v neskorších dňoch.

O týždeň sa k téme vrátil aj samotný spisovateľ. V jednom rozhovore pre časopis priznal, že udalosť mu trocha nahnala strach. Takisto však povedal, že svojmu kolegovi odpustil. Ako gesto zmierenia mu do väzobnej cely dokonca poslal darček, samozrejme svoj posledný román.

Z tejto, aj keď len fiktívnej príhody vyplýva, že vyhrážať sa je škaredé. A knihu možno získať aj jednoduchším spôsobom.