Určite je ale Neprijateľná jej obhajoba, že nešlo o podvod. Takéto veci možno posudzovať len ako fakty. A fakticky sa podvod stal. Hoci možno v afekte, možno v strese, možno spôsobený momentálnym stavom hašterivých hormónov. (Dúfam, že som nikoho neurazil, muži sú na tom po mnohých stránkach ešte oveľa horšie)
Pri čítaní správy som nevedel rýchlo zhodnotiť, čo sa vlastne stalo. Napadlo ma len, že ide o veľký PRÚSER. Kedy (pravdepodobne hlúposťou) Radičová zahodila stovky hodín a peňazí vložených do kampane a relatívne jej úspešného výsledku. V „úvahe“ budem ďalej zvažovať už len možnosť, že Radičová nie je v zásade podlá podvodníčka a skutok urobila naozaj v „strese“.
Hľadal som analógiu. Môže stať, že prejdete autom v afekte na červenú. Vidíte, že tam svieti červená, vidíte ju, ale nešliapnete na brzdu pre nejaký momentálny nevysvetliteľný dôvod. Nie preto, že ste kretén a cestný pirát, ktorý ohrozuje životy. Ale stane sa to pre hocijaký dôvod v „strese“ raz. Asi sa to môže stať KAŽDÉMU.
Môže to dopadnúť šťastne a idete ďalej. V tom dobrom prípade na to nezabudnete a dáte si pozor. Ak vás chytia policajti a nadelia pokutu v stovkách eur, mali by ste sa tešiť, že ste nikoho nezabili. Ten pocit musí byť hrozný a zaplatiť vysokú pokutu je oproti tomu rajská záhrada.
Ako kvôli riziku nikdy nemôžu pri semafore
Podľa okolností ale prechod autom na červenú môže ľahko dopadnúť veľkým nešťastím. Aj tým najfatálnejším. Hlasovanie za iného poslanca podkopáva legitimitu prijatých zákonov, preto v demokracii nemôže byť. Nemôžu existovať prijateľnejšie výnimky ako kvôli riziku nikdy nemôžu pri semafore.
Keď teda prejdete na červenú, nič sa nestane a policajti vás neuvidia, samozrejme nepôjdete vrátiť vodičák. Urobiť tak treba len, ak sa z toho stane pravidelná systémová chyba. Tým nechcem povedať, že Radičová sa nemá teraz vzdávať mandátu. Vôbec neviem. Úplne porovnávať jazdu pred semaforom a hlasovanie sa nedá.
Z analógie sa ale ešte dá vytĺcť, že prejsť na červenú a tvrdiť o tom, že nešlo o porušenie predpisov je veľmi zlé. Radičová môže žiadať a vysvetľovať, prečo chce ostať v parlamente. Ale nemôže zapierať, že spôsobila podvod. Tým sa len začína podobať na Dzurindu.
Myslím si, že Radičová v duchu určite nadávala na novinárov, ktorí šli za tým. Myslím si, že v duchu si hovorila, že sú na ňu nespravodlivo tvrdí (tvrdé) a pýtala sa prečo. Pričom novinárov v duchu častovala, myslím si, nefalšovanými nadávkami. Či už novinári boli fanúšikovia Fera Mikloška alebo sa len snažili byť profíkmi, tipnem si, že to druhé, ukázali obrovskú profesionalitu. Byť nepríjemný nemusí byť až tak príjemné, ale niekto to robiť musí.
