Už dlhší čas vnímam určité napätie v našej spoločnosti medzi niektorými predstaviteľmi cirkví a zástancami liberalizmu alebo ateizmu. Toto napätie sa však prenáša aj na obyčajných ľudí. Pre zjednodušenie tieto dva pojmy budem tak trochu spájať, aj keď samozrejme vnímam rozdiel medzi liberalizmom a ateizmom. Nie každý veriaci je nutne konzervatívec a nie každý liberál je automaticky ateista. Dokonca niektorí moji priatelia sa sami označujú za veriacich liberálov, alebo za konzervatívnych ateistov.
Týmto článkom sa nijako nesnažím rozpútavať negatívne emócie medzi liberalizmom, (alebo ateizmom) a hociktorým náboženstvom (cirkvou). Snažím sa o presný opak. Snažím sa o nájdenie zmieru. Osobne mám mnoho priateľov vo všetkých týchto skupinách (veriaci, ateista, agnostik, liberál, konzervatívec v rôznych kombináciách, ako som už spomínal) a veľakrát ma naozaj bolí, keď vidím napríklad na sociálnych sieťach, alebo v médiách úplne zbytočné a neopodstatnené útoky z jednej skupiny na druhú, a naopak.
Často dokonca vidieť ako sa niektorí členovia (pseudo-členovia, alebo menej inteligentní jedinci) priam až tešia keď sa v opačnom tábore stane nešťastie a absolútne nemorálne sa na tom priživujú. Ako keby čakali s kýbľom špiny a pri prvej príležitosti začali tento kýbeľ vylievať – začnú moralizovať a všetkých (vrátane seba) presviedčať o svojom morálnom svete. Zdieľajú link na článok o pedofilnom kňazovi s nechutným nadpisom, ako keby toto bola tá chvíľa, na ktorú celý život čakali. Alebo opačne. Relatívne nedávno sa stala kauza, keď sa dvaja nemenovaní kvázi liberáli vyjadrovali veľmi nevyberaným spôsobom na adresu známej speváčky, ktorá sa netají svojou vierou (a ani nemá najmenší dôvod sa tajiť). Tieto dve spomínané situácie boli zneužívané, umelo živené niekoľko dní až týždňov, podľa mňa primitívnym spôsobom, ktorý v našej spoločnosti nemá čo hľadať.
Krútim vtedy hlavou a rozmýšľam nad tým, kde sa tento hnev, táto agresia berie. Skutočný liberál na Vás nebude útočiť kvôli tomu, že veríte v Boha. Práve naopak bude sa zasadzovať o Vaše právo slobodne veriť. A skutočný veriaci by nemal načúvať svojim cirkevným hodnostárom, keď sa v ňom snažia prebudiť hnev voči liberálom, pretože napríklad „hrozí“ (finančná) odluka cirkvi od štátu, alebo je za tým priama snaha o dosahovanie politických cieľov niektorých predstaviteľov cirkví.
Dôležitou súčasťou tohto boja je snaha o privlastnenie si „monopolu na morálku.“ Z môjho pohľadu v tomto prípade je vina viac na strane cirkví. Odpoveď treba podľa môjho názoru hľadať v tom, že veriaci (nie len) na Slovensku žijú v predstave že oni, resp. ich cirkev má monopol na morálku. Nevedia si predstaviť, že človek, ktorý neverí v Boha (vo väčšine prípadov stačí že neverí v ich Boha) má šancu správať sa morálne. Kresťania veria v nebo a v peklo. Práve predstava pekla má ľudí odrádzať od amorálneho konania. Boh ťa vidí, vidí všetky tvoje skutky a keď budeš robiť zlé veci pôjdeš do pekla. Naozaj veríte tomu, že ak človek neverí v nebo a v peklo stane sa automaticky zlým, amorálnym, alebo nekultúrnym človekom ?
Osobne poznám mnoho neveriacich ľudí (dokonca ešte aj liberálov) ktorých morálny kompas je jednoducho nespochybniteľný. Poznám veriacich, ktorých morálne hodnoty nestoja za deravý groš. Morálka a viera z mojej skúsenosti sú úplne oddelené pojmy (ešte oveľa viac oddelené ako liberál a ateista).
Poďme sa pozrieť na nejaké fakty. V roku 2013 v USA bol robený federálny prieskum medzi odsúdenými ľuďmi - trestancami. Ateistov bolo medzi nimi iba 0,7 percenta. Z týchto dát vyplýva, že odsúdenec (v USA v roku 2013) má 750x väčšiu šancu, že bude kresťan, než že bude ateista. (Slovenské dáta sa mi zatiaľ nepodarilo získať).
Ďalej si pomôžem Slovníkom slovenského jazyka (pre úplnosť dodám, že je to slovník z r. 1959 – 1968). Slovník slovenského jazyka definuje slovo liberál ako človeka liberálnych názorov, povoľný, zmierlivý, bezzásadový ?! človek. Keby tento slovník písali vybraní cirkevní hodnostári na Slovensku v tejto dobe, asi by ho (dúfajme) nenapísali inak. Pravdepodobne išlo skôr o vplyv politického zriadenia v tomto období, ale myslím, že v tejto veci mali (a majú) tieto dve skupiny (komunisti a kresťania) minimálne podobný, ak nie rovnaký pohľad na vec.
Pokračujem Slovníkom slovenského jazyka: liberalizmus – hnutie v politike ... hlásajúce pôvodne slobodu jednotlivca a slobodu podnikania, žiadajúce zrušiť privilégia šľachty a duchovenstva ...
Myslím, že tu sa odkrýva minimálne časť záhady, prečo duchovní hodnostári navádzajú svoje ovečky na anti-liberalizmus. Duchovenstvo využíva svoju moc, okrem iného, na udržanie si svojej moci. Udržanie si svojho postavenia, privilégií a v neposlednej rade aj bohatstva – zabránením realizácie odluky cirkvi od štátu. Toto je podľa môjho názoru veľmi krátkozraké a pre spoločnosť ako takú neprospešné. Nie len že svojím konaním v tejto otázke zvyšujú napätie v spoločnosti (ako keby toho nebolo za posledné obdobie dosť), ale ľudia – veriaci začínajú byť čoraz viac takýmto správaním sklamaní.
Odlev veriacich hovorí sám za seba. Dáta z posledného sčítania obyvateľstva: počet veriacich výrazne klesá a počet neveriacich rastie. Z môjho pohľadu je určite jednou z hlavných príčin správanie (niektorých) cirkevných hodnostárov. Ľudia to jednoducho vidia a cítia sa sklamaní. Ak sa určité postoje vysokých cirkevných hodnostárov nezmenia tento trend bude len pokračovať. A čím viac budú nadávať na liberálov a ateistov, tým silnejší tento trend bude. Skutočný liberál v takomto prípade len biblicky nastaví druhú stranu tváre, prípadne sa bude svoj postoj snažiť vyjadriť čo najumiernenejším spôsobom. Pretože liberalizmus naozaj nemá s vierou ako takou žiaden problém. Problémom sú vždy len určití ľudia, a to ako sme si povedali, pochádzajúci z najrôznejších táborov a vrstiev.
Pokoj a bratská láska (a aj sloboda) všetkým ľuďom dobrej vôle, bez ohľadu na ich náboženské či politické presvedčenie !
Medzi láskou a nenávisťou si vždy vyberme lásku, a to bez ohľadu na jej pôvod.
