
Hovorí sa, že muž je hlava a žena krk, ktorý tou hlavou krúti a že to nie je len akási rozprava, svedčia o tom takéto či podobné hlášky, ale i skúsenosti zo života. Áno, v mnohých domácnostiach tomu tak je. Mne sa ale viac páči – muž je hlava rodiny a žena jej srdcom. Dobre viem, aké je to ťažké a na pokoru ženy (keďže sama som ženou) nechcieť tou hlavou krútiť J. Myslím si však, že my ženy máme oveľa dôležitejšie a významné úlohy v našich vzťahoch a rodinách ako len otáčať našimi mužmi. Nechcem tým povedať, že naše názory, pripomienky a nápady majú ostať nevypočuté, že sú nepodstatné, že sa máme skryť kdesi do kúta a ostať tam, pokiaľ nás z tadiaľ nepresunú inam. Bezmyšlienkovito vykonať všetko, čo nám je povedané či ticho postávať za šporákom alebo s prachovkou v ruke. Nie. Myslím si, že každý múdry muž ocení ženu, ktorej názory a náhľady sú rozumné a zaujímavé. Nemá problém sa nimi inšpirovať a brať ich do úvahy. A múdra žena verí svojmu mužovi a povzbudzuje ho. Je mu pomocnicou v tom čo robí (jeho pravou rukou) a stojí za ním.
Poznám ženy, ktoré nenechajú svojich mužov ani pribiť klince na stenu, pretože si myslia, že oni to urobia lepšie alebo ich muži jednoducho nie sú domáci kutilovia, keďže poväčšine ani ich otec nebol kutil. No napriek tomu, že by sme to možno spravili lepšie, nechajme ich tie klince pribiť – nech si aj po prstoch poklepú J. Vydolujme to z nich – možno nakoniec budeme milo prekvapené.
Nebuďme ženami, ktoré za každú cenu chcú viesť a riadiť všetko a všetkých okolo seba a najmä svojho muža. Pamätám sa ako som počula neznámu ženu (spočiatku som ju totiž nevidela) hovoriť: „Toto urob prosím ťa a potom mi to dones, aby som to skontrolovala.“ O chvíľu na to: „Nie tak, ale tak si to mal urobiť. Odznova. Áno, tak ako som povedala. A žiadne ale! Šup šup!“ Pomyslela som si, že asi mamka dáva nejakú úlohu svojmu malému synovi. Po chvíli mi to ale nedalo, keďže žena začala zvyšovať intenzitu svojho hlasu, pozrela som sa a zistila, že žiaden malý chlapec, ale muž ako hora a malá útla žena, ktorá len nariaďovala a rozhadzovala rukami. Normálne som tam stála s vypleštenými očami a nechápala.
Možno nie vždy bude podľa nás a nie všetko bude tak, ako si to my predstavujeme. To však neznamená, že to tiež nemôže byť dosť dobré. Neskôr možno zistíme, že nie všetky naše nápady boli najlepšie a rozhodnutia najsprávnejšie. Mali by sme si vedieť priznať, že sú veci, v ktorých sú muži oveľa lepší ako my ženy (naopak v iných máme navrch my) či situácie, v ktorých je potrebné, aby mal muž hlavné slovo. Nerobme z nich neschopných ťuťkov alebo bábky, ktorými budeme pohybovať a ktoré budú len pritákať. Muž má byť mužom a jeho slovo by malo mať svoju váhu. Neverím, že existuje žena, ktorá chce muža slabocha, muža neschopáka, muža bez názoru, bez prirodzenej autority a slova či muža ako „ďalšie dieťa“, ktorému bude len nakazovať. Neverím. A ak takí, podľa niektorých, predsa len existujú, vyvstáva otázka: Nevyrobili sme si ich samy?
Nechajme teda mužov prejaviť sa a realizovať v ich úlohe. Nechajme im slovo, ktoré patrí hlave rodiny. Nechajme ich viesť a dokázať nám, že na to majú. A my, ženy, objavujme svoju vlastnú nezastupiteľnú a dôležitú úlohu. Buďme srdcom, ktoré vytvára teplo v našich rodinách, srdcom, ktoré vytvára pohodu a priestor pre dobré nápady, srdcom, ktoré bude pomáhať a podporovať muža v jeho rozhodnutiach. Pretože tam kde je srdce, tam sú aj múdre a rozvážne rozhodnutia. Napokon, myslím, že budeme všetci spokojní – ženy aj muži – na jednej strane sýty vlk, na strane druhej celá ovca J.