Asi pred 3 rokmi sa mi dostala do rúk kniha „Veľké pravdy v malých príbehoch“, ktorú napísal Pierre Lefévre a musím Vám povedať, že toľko smiechu, ale i sĺz som už dávno pri žiadnej knihe nemala. A vždy sa k nej vraciam, pretože napriek tomu, že som niektoré príbehy čítala viackrát, stále v nich objavím čosi nové a múdre. A prečo to spomínam? Pretože som v nej minule opäť zalistovala a spomenula si na tých dvoch vyššie spomínaných nešťastníkov - Vinca a Zuzu.
Keď som ju náhodne otvorila stal tam asi takýto príbeh:
Jedného dňa prišiel k mudrcovi akýsi nahnevaný človek a spýtal sa ho: „Počul si už čo urobil tvoj priateľ? Musím ti to hneď vyrozprávať.“
Mudrc ho však prerušil a spýtal sa človeka, ktorý za ním prišiel: „Preosial si to, čo mi chceš povedať, cez 3 sitá?“
Človek však nechápavo odvetil: „Cez 3 sitá?“
„Áno,“ odvetil mudrc. „Poďme sa teda na to pozrieť... Prvým sitom je pravda. Preskúmal si, či všetko, čo mi chceš povedať, je naozaj pravda?“
„Nie len som to počul a...“
„Dobre teda,...ale určite si to preosial cez druhé sito, ktorým je dobro. Keď už teda nemôžeš dokázať, či je to pravda, je to aspoň dobré?“
„Nie, práve naopak...“
„Aha!“ Tak použime ešte tretie sito. Je to, čo mi chceš povedať potrebné?“
„Potrebné to veru nie je, ale...“ nestihol dopovedať.
„Teda,“ usmial sa mudrc, „keď to nie je ani pravdivé, ani dobré, ani potrebné, pochovajme to a nezaťažuj tým ani seba ani mňa!“
Aká úžasná pravda, skrytá v tak krátkom a jednoduchom príbehu... Možno by sme sa častejšie mali pozastaviť a preosiať naše slová cez tieto sitá. Pretože informácia podaná len tak, bez uváženia, často ubližuje a oberá o dobrá, ktoré by (hoc len teoreticky) druhý mohol dosiahnuť.
A tak namiesto diskutovania, ohovárania a „obohacovania“ svojich hláv o informácie, ktoré nespĺňajú hoci len jeden z atribútov „hodnoty hodnej informácie“, skúsme radšej vyzdvihovať, chváliť a povzbudzovať k zmene (ak už sme boli svedkom „niečoho“, čo by stálo za to podeliť sa s druhými). Pretože dnes to môže byť Vinco, inokedy Zuza, ale raz to možno budem práve „ja“ o kom sa bude rozprávať a nebude to nič pravdivé, dobré ani potrebné.
