Náš život sa vlastne podobá praktickej skúške maturity. Pointa je v tom, že táto maturita pozostáva len z jedného jediného predmetu, a to z predmetu, ktorý sa volá láska. Dovolím si povedať, že nikoho nebude zaujímať koľko sme zarobili (konto na účte), aké auto či dom sme vlastnili, čo všetko sme dosiahli, kde všade sme boli (toto všetko je pominuteľné), ale TO ako veľmi sme milovali a či sme vôbec milovali. Samozrejme to vyššie spomínané nie je zlé, má nám slúžiť na naše dobro, ale ak to nie je pretkané láskou a nevieme to využiť správne, nemá zmysel. „Keby som čokoľvek mal a lásky by som nemal, ničím by som nebol...“
Niekto sa možno opýta: „A čo má robiť, aby som naplnil túto úlohu lásky?“ Poznáte hymnus na lásku (snáď najkrajší opis lásky, ktorý kedy existoval)? Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. (1 Kor 13,4-7) Raz mi jeden človek povedal, nech si miesto slova láska skúsim dosadiť svoje meno a potom uvidím čo mám robiť, aká mám byť...
Alebo sa jednoducho pýtajme: Milujem svojich blížnych? Som pre svoje deti dobrým otcom/matkou - vzorom? Som verný/á svojmu manželovi/manželke? Poslúcham a ctím si svojich rodičov? Mám čas na svojich priateľov? Dokážem odpustiť alebo sa riadim heslom „aké požič, také vráť“? A ešte dôležitejšie... Zabúdam? „Odpustím ale nezabúdam“ - obľúbená veta mnohých z nás. Ale kto miluje, nielenže odpustí, ale aj zabúda. Nie vždy je to ľahké samozrejme, ale snaha zabudnúť, tá je dôležitá. Dokážem veci prijímať s láskou, pokorou a trpezlivosťou? Som spravodlivý voči iným? Som vždy ochotný pomôcť druhému, keď to potrebuje? Som čestný a zodpovedný vo svojej práci? Do roboty chodím zamračený alebo s úsmevom na tvári? Dokážem sa podeliť s tým čo mám? Závidím druhému úspech alebo sa s ním úprimne teším? Atď. Atď.
No,...nie je to jednoduchá úloha - ľahko sa píše či hovorí, ťažšie už napĺňa. Všetkým však prajem, aj sebe, aby sme ju úspešne zvládli a aby sme sa na „konci“ nemuseli hanbiť za svoje „maturitné vysvedčenie“.
