Mama sa vyznačuje tým, že sa zázračne nachádza na viacerých miestach naraz. Vie v jednej chvíli myslieť na viac vecí, pričom desať vecí robí súčasne. Vidím na vlastné oči, ako po návrate zo zamestnania dá vodu na sporák, aby uvarila rezance, pritom jej ide práčka, do ktorej chodí vymieňať bielizeň, mne vymýšľa oznamovacie vety a Olinku skúša z veľkej násobilky. Popritom prebalí aj malého Mariána a kedy mu pripraví sunar s krupicou – to ani nezbadám. Dve oči mi na to totiž nestačia. Keď sadneme k večeri, už je namletý mak aj orechy aj uvarené rezance a ja mám na kolenách teplákov zašité aj nové diery. Olinka má umyté vlasy, bielizeň je rozvešaná na balkóne. Darmo si mamu potajomky obzerám – mama má naozaj len dve ruky, a predsa, keď príde domov z roboty, má v jednej veľkú a malú kabelku, v druhej dve sieťky s nákupom a v tretej... vlastne nie, už som povedal, že má len dve ruky, ale ešte aj nesie malého Mariána s fusakom.“ (Z knihy: Vydarený život) Úryvok síce pojednáva o mame, ale to isté by sme mohli povedať o otcovi.
A vôbec,... tento úryvok som vybrala, pretože poukazuje na to, akou láska v skutočnosti je, resp. by mala byť. Obetavá a starostlivá. A to neplatí len vo vzťahu rodič – dieťa, ale pre všetky vzťahy, ktoré v živote vytvárame – rodinné, priateľské, partnerské,... Áno, skutočná láska sa zakladá na obetavosti a na ochote starať sa o radosť druhého. Často nás to stojí aj sebazapieranie či premáhanie sa. Ale kto vie mať rád, je schopný veľkých výkonov. A všetky prekážky sú pre neho banálne. Láska obetavá je totiž zameraná na druhého (zabúda na seba), zaujíma sa o človeka, je jej prednejšie šťastie tých druhých ako vlastné. Každý deň vychádza zo seba, buduje, vyhľadáva čo, kedy a kde či pre koho môže urobiť. Premáha lenivosť, únavu, neochotu, hnev či sebectvo. A to hlavné, dáva sa bez nároku na odmenu.
Prajem všetkým - sebe aj Vám, aby sme boli schopní takejto lásky.
