Každý máme nejaký názor, i ja ho mám a mám právo ho aj verejne vyjadriť (povedať, napísať,...). Ak sa niekomu nepáči, resp. s ním nesúhlasí, nech sa páči, vyjadrite ten svoj, ale slušne! Vypočujem a rešpektujem. Nemám nič proti názorom, ktoré sú odlišné od tých mojich, ak sú podané taktne a zdvorilo. A tak by to malo byť vo všetkých prípadoch...či už ide o názor veriaceho alebo ateistu, vysoko vzdelaného alebo „len obyčajnej“ upratovačky, doktora, učiteľky, kňaza, občana bielej či tmavej pleti alebo... Je to jedno – každý máme právo povedať čo si myslíme, cítime, prežívame. Niekto píše o politike a spoločnosti, iný o kultúre či témach spojených s náboženstvom, resp. vierou. Niekto sa chce podeliť so svojou osobnou skúsenosťou, ďalší chce vyjadriť svoj názor na aktuálnu problematiku. Tém je neskutočne veľa. Čiže každý píše o tom svojom - o tom čo pokladá za dôležité alebo zaujímavé.
Ak s niekým vyslovene nesúhlasím, poviem mu to (opäť zdôrazňujem, že slušne), zároveň však rešpektujem jeho presvedčenie či názor na danú vec. Občas mám však pocit, akoby boli na „sme blogu“ niektorí ľudia len preto, aby urážali, zosmiešňovali či nadávali na blogerov, resp. na ich vyjadrenia... A keď si sem-tam prečítam niektoré diskusie pod článkami (nie len mojimi, ale aj od iných blogerov), zisťujem, že sú to stále tí istí diskutéri, čo majú potrebu nahlas niekoho zosmiešniť či uraziť. Vôbec netuším prečo to robia...možno pre vlastné uspokojenie či potrebu „ublížiť“ druhému alebo len tak z nudy, ale jedno čo viem je, že je to úbohé a trápne a že aj na základe vyjadrení a spôsobu komunikácie sa dá utvoriť obraz o „inteligencii“.
A ešte jedno odporúčanie na záver...Ak Vás nejaká téma rozčuľuje natoľko, že Vám dvíha tlak na 180, tak ju jednoducho nečítajte (nikto Vás predsa nemôže donútiť). Prečo sa nešetriť? :)
