O tom, ako Jane Eyrová stále žije.

Totižto... Som človek, ktorý občas nevedomky, občas z nečinnosti spáli mosty. Nová práca, noví ľudia. Nový podnájom, noví ľudia. Vlastný byt, žiadni noví ľudia. Takýmto prístupom sa mi podarilo za celý život „naškrobiť“ päť úprimných priateľov. Jedným z nich je dokonca moja matka. Neviem, nakoľko je to normálne a zavše sa obzriem, či mi niekto nehovorí Bridget Jonesová...Keď som pracoval pre prvú americkú spoločnosť v mojom živote, zoznámil som sa s jednou milou mladou intelektuálkou. Milovala orchideje (sú s mäkkým?), mala permanentnku do botanickej záhrady a o angličtine hovorievala, že je to veľmi primitívny jazyk, pretože nemá zdrobneliny. Hnevalo ju, že „domček“ sa povie „a little house“. Jana bola, a asi stále je, bacuľkou. Nadovšetko sa vyžívala v zelenej farbe a keď sme mohli, rozhodnou chôdzou sme zašli cez obed vyberať zelenú bižutériu do Polusu. A tie hodiny, čo sme sa nalozili v Panta Rhei. Nie bola, ale je to druhá žena (prvá je opäť moja matka), s ktorou som sa dokázal nenútene a bez pocitu hodnotenia porozprávať o všetkých veciach, o mojich (miestami streštených) ambíciách a záľube vo francúzštine. Raz mi povedala, že to robila s frajerom na balkóne a že sa nemaľuje preto, že chce zaujať, ale preto, aby si ju nikto nevšimol. Lenže človek mieni a Outlook Calendar mení a ja som nastúpil do druhej americkej spoločnosti v mojom živote. Náš vzťah sa (ne)prirodzene skončil v decembri 2006, keď Jana na rozlúčkovom obede u Ťing-Ťang-Ťonga na Kuchajde vypila pohár suchého červeného proti svojím zásadám abstinovať počas pracovnej doby.21 mesiacov som ani netušil, čím si moja mudrlantka bacuľka v živote preskákala. Náhle mi však napísala email dlhý ako kniha a ja som potom za 5 týždňov pochopil, že vzťahy ako tento sa neopúšťajú. Moja Malá Zelená totiž napísala svoju prvú 270 stranovú knihu. Dostala sa na štúdium záhradnej architektúry. Rozmýšľa o ceste do Írska. A vyhrala stávku, lebo svoju knihu som ešte ani nezačal.Tento text som pôvodne začínal s takou veľkou myšlienkou o... o čomsi ako... o tom, ako niektorí ľudia majú vo vienku zvýšený prah bolesti zo zmien v medziľudských vzťahoch a moja deformovanosť chcela nebodaj aj niečo niekomu poradiť, ale... asi bude lepšie, keď sa nebudem starať do iných a dám si stretko so šermiarkou Janou Eyrovou.Tá má takú karmu, akú ani 7 zlatých tekíl vo večernom bare predvianočnej Bratislavy.