Myslel si, že ak bude
vzdialený,
bude viac pochopený.
A preto;
na stanici čakal,
s hviezdami rozprával.
O jeho ceste si niekto,
niečo zapisoval.
Z pohľadu kde je,
peklo dole je,
keď tak premýšľa,
vízia na návrat
hmlistá je.
Jeho druh vytvorený
s nekonečným potenciálom,
kde každý by mohol byť sebe
kráľom.
Povedz, povedz mi,
v akom svete svetlo
svieti?
Vyzdvihni ma,
ako mraky oceán,
nech spomienky na túto
Zem nemám.
Exodus v mysliach
tam dole prebieha,
vlastný strach zo seba
ich dobieha.
Vo hviezdach je príbeh
zapísaný,
astronaut ako svedok,
nie sme v tom sami.
©︎ Marek Tocimák