
odvedený do ríše mágie.
Tajomné tváre určujúce smer
v tieni lásky a strachu.
Priestor sa zmenšuje,
strácajú sa pevné body,
zaspávam na dne mora.
Zasypaný vlnami
až po vzdialené hviezdy,
zastavil sa čas.
Let je bez cieľa,
nič sa nehýbe,
moje spomienky
ma volajú.
Bytosti v maskách
tancujú,
odkrýva sa opona.
Z diaľky sa tieň
približuje,
vstupuje do
mojej
mysle,
vedie ma.
Stopy menia podobu,
padám z útesu.
Obklopený hviezdnym
nebom,
zatváram oči,
vnáram sa
do sna,
som
iluzionista.
Želaj si to, stále a vždy.
..rozdáva nádej,v očiach druhých
kvitne smiech, pavúk v jeho mysli
pletie nekonečnú sieť..