Máš oči ako krídla anjela,
pri každom pohľade
dávaš znamenia.
Pozeráme spolu,
po západe slnka,
na hviezdnu oblohu,
pozri, padá hviezda.
Ako v snoch, aj tu,
rýchlosť udalostí
uniká do momentu.
Prichádza búrka,
vietor všetko ohýba,
ostať či ísť,
možno nás vesmír skúša.
Prebuď sa,
šepká niekto,
dotyk na ramene,
padá pierko.
©︎ Marek Tocimák










