Nemusíš mi nič písať,
viem o Tebe všetko.
Každú letnú noc
si mi posielala signály,
svetlo medzi hviezdami.
Tvoj úsmev a letné šaty,
predstavivosť nemá hraníc,
pokúšame pády.
Každé tajomstvo
Tvojho života
si nechávam pre seba
ako prianie
letnej noci,
opierame hlasné ticho o seba.
Prechádzka popri pláži,
nikto sa o nič nesnaží.
Pod umelými svetlami
ľudia hľadajú odpovede,
vyslovené priania
sa vznášajú vo vetre.
Prítomnosť strieda
minulosť a budúcnosť.
Cestuješ v čase,
keď si so mnou.
Záblesky obrazov,
prasknutá obloha
plná kvetov.
Môj pohľad smeruje
k horizontu.
Vraj to tam všetko
začína,
kde sa osud človeka
prelína.
Všetko, čo potrebuješ,
je žmurknúť,
ostať stáť
a pohľadu neuhnúť.
©︎ Marek Tocimák










