Písmo:
A-
|
A+
Tam bol jeden hlas,
a ja som ho počul,
keď sa dvere zatvorili,
keď bomby padali
a oheň sa šíril
do miest,
z ktorých sa vynáral dym
a rozdelil
nebo a zem.
Mám pocit,
že čas plynie
rýchlejšie než kedysi.
Ale ten svet,
ktorému veríš,
sa tak veľmi mýli.
Je to strata času,
čakať na minulosť.
A tak veľmi sa staráme
o životy iných,
keď ležia tvárou
k oblohe
a smerujú
k hviezdam.
V poli za mestom
sú stále slová
vytesané v kameni.
Zatienil ich
prelet lietadiel,
to rozptýlenie,
ktoré sa šíri
ako hlas,
ktorý som počul
predtým.
Je to strata času,
čakať na minulosť...
©︎ Marek Tocimák
