Písmo:
A-
|
A+
Z každých tých dverí,
vychádzajú zvery.
Nakúkajú akoby smeli,
hlad ich smelí,
kto tomu velí?
Keď sa selly,
precitnú vnemy,
polmesiac nakukuje
do každej tej diery.
A keď spánky udreli,
helly hore videli,
prečo si z toho tak
prekvapený?
Že je to tak,
a nie naopak.
Bojíš sa tmy,
bojíš sa seba,
zavýjaš najviac,
utečieš,
keď je Ťa treba.
Predaný vlk
prestal vyť,
noc sa končí,
už Ťa nemá kto kryť.
Stávaš sa slabý,
bez kože nahý,
plný mesiac
zakryli mraky.
Z každej tej nory,
niečo snorí,
deň príde nový
a znovu sa loví.
Keď sa mení,
tak sa vlní,
obraz v mysli
tomu velí.
Správanie je iné,
identita zmeny,
vychádzajú zvery.
©︎ Marek Tocimák
