Všetky tie plamene
dorazili k očiam.
Prepálená myseľ
je v jednom ohni,
unikáš k lepším nociam?
Pláže plné snov
ležiace staticky,
bez pohľadov.
A deň za dňom,
svet ostáva
bez slov.
Čo Ťa najviac straší,
že sa mier vyhlási?
Tak ako každý, aj ty
v líniach unesený.
To je to, čo si chcel?
Oceán odráža
uzamknuté nebo dymom,
vzduchom sa šíri
tichý hlas
nevrátených synov.
Všetky tie vlajky
prezlečené za mier,
To je to, čo si chcel?
Front sa hýbe vpred,
v diaľke počut let.
Ohlušujúci zvuk
narúša misiu,
cez vysielačku
počuť inú
frekvenciu.
Stiahnutí z frontu
ako vlny do oceánu,
všetky tie vlajky
majú farby mieru.
To je to, čo si chcel?
©︎ Marek Tocimák