Písmo:
A-
|
A+
Precitol som do Teba,
ako dych v sne,
oživujem scenérie.
Zamrzli v čase
a,
každý škripot,
každá prasklina,
ako otvorené okno,
vnímam Ťa po hlase.
Narodenie a smrť,
len ďalšie kolo ilúzie,
prechod medzi nami,
si Svetlo v tme.
Mal by som počkať,
kým sa Zem znovu otočí,
ostávaš znamením
na nebeskej noci.
Unikátnosť poznávaná časom,
premena je návrat
za Tvojím hlasom.
Mária, viem, že to vieš,
Mária, viem, že to počuješ.
Vodopád poznania,
prejde ním každý,
návrat k dychu
je znova ľahký.
Precitla si do seba,
ako motýľ do tmy,
pohyb stavov,
búrajú hranice
medzi Svetmi.
Premenená v sebe,
vo vlastnom Svetle.
©︎ Marek Tocimák
Prechod ako Mária
