reklama

Atmosferická Neha

Vrátený v čase sledujúc horiacu pláž, ktorá je naplnená slnečnými lúčmi. Moje stopy ma nikdy neprezdradia, klesám k zemi, zatváram oči a na moje nohy usadá vlážnosť piesku. Poctený cítiť vánok farieb a zvukov celého sveta v jeden okamih prináša spojenie vlastnej existencie. Som všetkým a zároveň ničím.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)
Obrázok blogu

Som pripravený, otváram opäť oči, ktoré horia v jednom ohni a spontánne – bez myšlienkovito sa vydávam na cestu za dobrodružstvom. Môj pohyb nijak nevyrušil motýle, ktoré obklopili západné pobrežie, je to symbióza bez konca času. S možnosťou zamyslieť sa, čo je to dotyk, ktorý sa nevyjadruje slovami, vyjadruje sa vlastným vedomím. Som neviditeľný, ako vlna, ktorá mizne v piesku. Západ slnka naznačuje, že prvé hviezdy ma dovedú za niečím, čo poznám, neviem to však opísať. Chce to naladenie sa na voľbu, pre ktorú sa rozhodnem pokračovať ďalej. Ľudia menia svoju podobu, ale nie charakter a preto je ľahké rozpoznať koho stretávam. Niečo ma však volá za niečim väčším, niečím, čo už dávno poznám. Tlkot srdca zastavil všetky okamihy a ostal len jeden obraz. Skúmam to zo všetkých strán a pohľadov. Ako to, že sa môžem pohybovať s predstavou myšlienky? Všetko sa vyjasnilo a prvé hviezdy, ktoré ma sledovali a viedli ma domov, sa strácajú. Ležím uprostred oceánu, môj pohľad sa vlní a ja viem, že môžem ísť, len ak tomu uverím. 
Prelet čajok symbolizuje mier, ktorý je citeľný nad všetkým, čo si len predstavím. Dvíham sa k oblohe a mením svoju podobu. Nikdy nerozpoznáš moju tvár, budeš ju cítiť. Je to ten pocit, pre ktorý sme naše spomienky uchovali tak hlboko v priestore. Vidíš, ako sa rozprestiera? Vznášam sa na jednom mieste a myslím, že po búrke sa vyjasníš. Uvidím ťa v diaľke, budem ťa volať Nekonečná Silueta. Tvoj tieň ma omračí, ale aj tak nezatvorím svoje oči, budú ako zrkadlo. Čo uvidíš ty, uvidím ja. Všetci sme len jeden spoločný odraz toho istého okamihu, pre ktorý sa oplatí poriadne sa nadýchnuť. Nepočítať sekundy, nemá to koniec. Veríš tomu? 

Neviditeľnosť toho, čím je to všetko také, aké je, je záhadné. Môžem sa unášať na palmovom liste a spoznávať vesmír. Zažívať len to, čo si vyberiem, aby moje srdce tancovalo, je ľahkosť akou je vytvorená púšť. 
Táto scenéria mi ponúka sa z jedného miesta pozerať na vzdialené svety a reality. Pozorujem východ slnka, ale aj búrku, ktorá je len mostom medzi láskou a strachom.

Vytesané v čase, si to nechávam pre seba, pretože sa vždy vrátim. Ten okamih, kedy sa všetko v srdci spojí v jedno bude znamenať, že zmysel neexistuje, pokiaľ ho neprebudíš.

Želaj si to, stále a vždy

Marek Tocimák

Marek Tocimák

Bloger 
  • Počet článkov:  76
  •  | 
  • Páči sa:  3x

☂ 𝕀𝕄𝔸𝔾𝕀ℕ𝔸𝕋𝕀𝕆ℕ ✧ 𝔸ℝ𝕋 ℙℝ𝕆𝕁𝔼ℂ𝕋 ✧ ℂ𝕆ℕ𝕊ℂ𝕀𝕆𝕌𝕊ℕ𝔼𝕊𝕊 ☂ Zoznam autorových rubrík:  1975-2025Sny & TúžbyVibrácieInOwn DreamsHviezdné Systémy2012 - 2022Starovekí AstronautiIlúziaNekonečnosťImpériumVoyagerSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu