Kroky v Noci

Pískot v ušiach. Trasú sa telá bez pohybu.

Padlí anjeli hrajú symfóniu s pravdou, aby ukázali, že nebo je otvorené. Deti uverili klamstvám, ktoré dospelí preniesli na druhú stranu. Môžem to zmeniť? Polovica času je nezvestná, počul som hlas, ktorý bol vyslaný.

Naháňame tiene, odpudzujú sa vlastnou silou, ale kroky v noci sú v našej moci. Na koži sa vytvára zvláštny odtieň, môžem sa dotknúť? Niečo sa mi zdalo. Scéna na zmenu smeru. Naše kroky vedie inštinkt. Slová sú ako stroj času, vyslovíme zámer alebo budeme čakať?

Hľadali svetlo v ktorom sa môžu pohybovať. Myseľ ako rádio vysiela inú frekvenciu. Ako vieme, kedy sa pohnúť vpred? Keď na to nemyslíme.

Pohľady napadnuté odtlačkami hlasu. Ich vízie pletú sieť v mysliach. Nepočuť mená. Pery sa mi otvárajú pomaly a menia sa na delo. Nabíjam. Výstrel. Slová prehlásené vytvárajú diery v časopriestore. Zanechal som ich tam alebo má prinesú späť?

Všetky stopy zmizli. Uniesol ich vietor, cez ktorý presvitalo tisíce svetiel. Už si niečo také videl?

©︎ Marek Tocimák