Tam je most, ktorý horí, kde sú všetky stopy? Myšlienky premenené na víno a my môžme ísť, len ak tomu uveríš. Ak by si mal svoj vlastný svet, čo by bolo iné?
Odhalil by si tajný dav a prekočil vlastný tieň? Môžu vlny odniesť niečo z Teba a odhaliť, kým si? Nechaj sa rozprestrieť v hĺbke poznania.
Vybuduješ ríšu alebo privedieš dav, ktorí Tvorí tiene? Náraz vĺn o skaly vyniesol poznanie do vzdialených svetov.
Nechaj ma priviesť z Teba dary a osvetliť pohyb v neznámom.
Vidím tie tvary, ako vlajky, ktoré sú slobodné, keď je srdce voľné. Oceán zlievajúci sa v bode kontrastu.
Ak by si mal svoj vlastný svet, oživil by si pocity a namočil ich do nových predstáv? Tam je miesto, ktoré sme nechali. Ak by som natiahol ruku do rezavého svetla, mohli by sme veriť v pohyb?
Až zavrieš oči a unesieš sa šepotom vetra, fragment času Ťa premení na okamih a slová, ktoré si vyslovil budú privedené k horizontu.
Počuješ to? Cítiš to?
Volajú Ťa menom, ktorým oživíš svoj vlastný Svet.
©︎ Marek Tocimák
