Som mladý, možno vekom áno, ale vidím sa vnútorne niekde ďaleko za horizontom snov.
Môj život by sa zdal, že je ako každej inej bytosti na zemi, ale predsa o niečo iný. Každé ráno vstávam z postele ktorá je hneď pri okne a to mi dáva možnosť sa zamýšľať od všetkého čo ma trápi. Vždy ma zobúdza teplý lúč ktorý presvitá cez listy kvetov a dopadá na mojú tvár a to mi dodáva silu a vnutorné potešenie, že ďalší deň je predo mnou. Keď otvorím oči, usmejem sa a z dola počujem moju mamu ktorá každé ráno hlási - "thomas, raňajky máš na stole". Čo viac si človek môže priať? Rodinná harmónia dodáva každému dňu nový náboj, ktorý vždy triafi tam, kde to chcete. Nezáleži na tom, kde ste, s kým ste. Ten naboj držíte vy a vaše okolie. S pohľadom smerujúcim na dlážku, kráčam dole schodmi a každý môj krok je spínačom novej myšlienky. Pohľad nahor mi dodá silu, pretože v kuchyni vidím známe tváre. Moju mamu, ktorá je veľmi dobrá a vždy chce pre každého len to najlepšie. Môj nevlastný otec je troška mrzutý po pravde veľmi ho nepoznám, pretože prišiel k nám len nedávno a nedali sme si obaja šancu sa bližšie spoznať. V klietke je môj dlhoročný kamarát, Nebo. Je to zvláštne, že som ho pomenoval takto, pretože v skutočnosti nebo ani nevidel, ale len s ním si rozumiem a on ma si myslím chápe najviac. Vždy ma privitá hlukom ktorý robí v klietke, je to totiž skrečok. Sadám si na moje miesto a na moju stoličku a vychutnávam si moje obľúbene rožky s džemom. Vždy som hľadal a našiel krásu vo všetkom. Ale dnešný deň začal tajomne, pretože prvý krát som nemal chuť na raňajky. S pohľadom na všetko vôkol sa ma mama pýta - "thomas, už opäť snívaš! Celé dni presedíš vo svojej izbe, vonku sa prechádzaš len ak so skreč... " - Ani to nedokončila a ja som odvetil hnevajúc sa - "Prečo ma nechápeš?" Už si sa ma niekedy opýtala... Nedokončil som ani ja, pretože kvapky ktoré tiekly z mojích oči prezdradili viac, ako slová. Odstrčil som sa od stola do ruky zobral kliektu a utekal preč." Na našej záhrade sme mali veľký strom ktorý nebolo vidno z mojej izby, ale vždy keď som to potreboval, som utekal aj s Nebom za ním. Myslím si, že človek nájde potešenie vo všetkom v čom vidí šancu, že to vypočuje jeho dušu. Mysleli si, že som blázon. Ľudia po dedine vraveli, že som nenormálny. Nerobil som si z toho nič, aj keď mi to niekedy liezlo na nervy. Vždy, ak sme boli s Nebom spolu,pustil som ho z tej prekliatej klietky. Vždy ak vedel, že ho idem pustiť na slobodu, sa postavil na zadné nožky a prednými sa opieral o mriežky. Videl som v jeho očkách šťastie. Ak malo byť jeho šťasie aj mojím, tak som ho nemohol nechať v klietke. Ja som si vždy sadol, oprel o kmeň stromu a pozoroval západ slnka. Mal som pri sebe výkresi,ceruzku a fantáziu, ktorú som nosil v sebe a na ktorú som nikdy nezabudol. Písal a kreslil som vždy to, čo mi moje "JA" diktovalo. Moju tvorbu nevidel ešte nikto nikdy. Neže by som nechcel ju nikomu ukázať, ale neveril som, že sa nájdu ľudia ktorí by tomu pochopili. Pri každej zmene, ktorú urobila matka príroda som dýchal inak. Vždy to bolo pichanie do duši, že je to začiatok niečoho nepoznaného. Vždy som chcel vidieť ufo, pozoroval som niekedy do rána na oblohu natiahol ruku k oblohe a koncom prsta som sa vždy dotýkal žiarivej sily. Dnes som sa rozhodol, že výkresi a ani ceruzku potrebovať nebudem no fantáziu áno. Zatvoril som oči a predstavoval som si, že je všetko pre každého. Ľudia sa prechádzali po farebných dialniciach, volali to dúha. Dotýkali sa všetkého čomu v realnom svete hovoria, nemožné. Priateľstvo si podávali po celom svete. Slová a reč vystredali gestá a činy. Každá kvapka ktorá spadla a dopadla na zem bolo od šťastia ktoré vynášalo ľudí do oblakov. Preháňať sa vesmírom je možné, ak sa dotkne nádej a pozitívnosť každej duše, ktorá je na planéte ZEM. - Odvetil akýsi hlas, chcel som otvoriť oči ale nedalo sa. Bol som zmätený, nevedel som čo sa deje. Odrazu som cítil vánok ktorý ma odnášal niekam ďaleko. Okolo seba som videl farebnú škáru oblakov a hviezd a ja som letel pohľadom dole niekam, netušiac kam. Prijal som si, aby to pokračovalo aby to nikdy neskončilo. Mával som rukami, kopal nohami ja som sa vznášal. Moja myseľ bola plná nádeji, pozitívnosti, plná energie. Zrazu ani netuším ako, všetko zmizlo a v pozadí som počul to magické slovo, ďakujem, no bolo to ozaj cítiť, že je to ďakujem. Otvoril som oči a videl som vychádzajúce slnko. Začal opäť nový deň. Postavil som sa, zobral klietku v ktorej bol Nebo a usmievavým krokom smeroval do domu. Zastavil som sa a bol som zmätený, že čo mi povie mama, ktorá ma istotne hľadala. Ruka ktorá otvárala dvere bola plná strachu. Dvere sa otvorili a videl som ako ma víta otec. Bol som šokovaný, objal ma a začal mi rozprávať veci, ktoré pred tým nikdy nehovoril. Ponúkal mi pánsku jazdu a chcel aby sme o sebe všetko vedeli. Pustil som na zem klietku pretože som bol prekvapený. Mama sa mi hodila do náručia, stisla mi rukami líca a začala ma bozkávať. Nechápal som tomu. Raňajky boli na stole a počúval som, ako sa moji rodičia rozprávajú. Odrazu si mali čo povedať, srandovali a otec, ktorý bol mrzutý sa ukazoval ako nová nádej pre mamu. Po raňajkách ma otec poprosil, že či by som mu nešiel do obchodu kúpiť klince. Bolo to dosť ďaleko, ale nevedel som mu povedať nie. A tak som zabuchol dvere a už ma nebolo. Ako som tak kráčal ľudia ma zdravili, jeden druhému ďakovali pomáhali si. Keď som vošiel do obchodu, všetci boli milí. Predavačka, ktorá bola ešte včera nočnou morou sa mi dnes zdala ako nová bytosť, môj nový kamarát. Poprosil som o klince ktoré otec potreboval, zaplatil som, poďakoval a utekal domov. Keď som prišiel domov, čakalo ma nemilé prekvapenie. Videl som ľudí ktorí mali úprimný úsmev a čakali na môj príchod. Nečakané, ale reálne. Boli to ľudia, ktorí ma považovali za blázna a nenormálneho. Každým činom,gestom a podaním rúk som cítil príliv a vedel som, že odliv nenastane nikdy. Po oslave som si ľahol do postele s novým pocitom. Až teraz mi svitlo, že moje želanie preletelo každej bytosti na zemi a ja som naplnil ľudské srdcia tým, čo som mal ja a chcel som to dať každému.
Už teraz mám v sebe plno fantázií ako urobiť niečo čo je krásne, ešte krajším. Premenil som svoje sny na skutočnosť, pretože sny sú odrazom každého myslenia. Treba sa vždy pozrieť na veci hlboko, lebo nikdy neuvidíme dno . . .
Želám si to, stále a vždy.
