Nasávaš dym z vyhasnutého ohňa. Si ako popol, ktorý uniesol vietor. Kam dopadneš? Máš odvahu usadiť sa hlboko v zasnívanej zemi a žiť z nových koncov?
Je to ako tma, ktorá Ťa vyzlečie k posvätnosti, ktorou si vždy bol.
Môžeš si na to spomenúť?
Hodil si to na mladosť a živíš sa spomienkami z prázdnych strán. Koľko energie si tomu dal?
Slobodný a posvätný. A to je to kam Ťa to vždy bude volať. Môžeš si vždy slobodne vybrať.
Tak nechaj a dotkni sa toho. Si drôt pre nový prenos. Novú iskru. Klam sám sebe do očí, aby si zapustil novú pravdu o sebe.
Videl som vo vízií, ako k Tebe prichádza kráľ. Klania sa Ti, pretože sa klania len sám sebe.
Kto si? Snažíš sa nájsť vieru a naplniť v sebe dieru?
Nasleduj zvuk duše.
Je to posvätené.
A slobodné.
©︎ Marek Tocimák
