Všetko sa to začalo mojim nevinným nápadom zbehnúť v sobotu na diskotéku do neďalekého mesta Ipswich. Celý vytešený som sa prichystal, pekne sa obliekol, dal som si moju obľúbenú bielu košeľu Pierre Cardin, obul som si moje biele kožené poltopánky a vyrazil do spomínaného mesta. Po cca. 40 minútach šoférovania som konečne dorazil do Ipswichu. V kľude som zaparkoval auto, zaplatil parkovné a vybral sa s mojou priateľkou a jej kamarátmi do nemenovaného dicobaru.
Určite ste už videli v nejakom americkom videoklipe radu čakajúcich ľudí pred nejakým klubom. Pochopiteľne pred každým klubom, pubom, krčme v Amerike, Anglicku, Austrálii stoja vyhadzovači, dozerajúci na radu a poriadok. Teraz už viem, že čo sa myslí keď vyhadzovač dáva pozor na poriadok.
Po niekoľkominútovom čakaní v rade som sa konečne dostal až pred dvere, kde mi Pán Vyhadzovač povedal: „... no proper shoes, good bye!“ (moja pozn.: „... nemáš regulárne topánky, dovidenia!“). Musím povedať, že bol aspoň zdvorilý a povedal mi to normálne. Pod pojmom proper shoes sa myslia čierne (tmavohnedé) kožené poltopánky. Keďže v Austrálii som zažil podobnú situáciu, vedel som o čo ide ale nevedel som, že to je „povinnosť“ aj v Anglicku. Každopádne musel som odísť zo zvesenou hlavou. Napriek tomu, že ma moja priateľka a jej kamaráti „utešovali“, nedokázal som sa už v ten večer zabaviť. Bol som sklamaný, pretože som cítil akúsi nespravodlivosť voči mužskému pohlaviu. Ženy sa môžu obliecť akokoľvek a ísť v čomkoľvek. Je to nespravodlivé, ale je to zaužívané v anglicky hovoriacich krajinách. Ja som len malá ryba a musím to rešpektovať.
Pri mojej najbližšej ceste do Anglicka, Austrálie alebo niekam inam si do cestovnej tašky určite pribalím aj poltopánky. A vlastne kto vie? – možno bude tento nepísaný zákon raz písaným, v dnešnom modernom svete bontónov, pravidiel a zásad.
P.S.: ... nezabudnite si pozrieť miestne pravidlá a zvyky pri vašej najbližšej ceste do cudziny!
