Asi by som to prehnal, pokiaľ by som si dovolil pomenovať názvy, AKCIA, ZĽAVA a VYPREDAJ, jednoslovne. Fenomén. Teda aspoň ja to tak na Slovensku vnímam ... (snáď až na tú Bratislavu).
V slovníku slovenského pravopisu (SLEX) sa píše:
akcia:
1. zámerná činnosť, konanie s istým cieľom, podujatie: mierová, podpisová akcia; obranná, bojová akcia
2. odb. činnosť, práca, pôsobenie: princíp akcie a reakcie;
akčný príd.: akčný výbor, akčný program; akčný film vyznačujúci sa pôsobivými, napínavými, rýchlo sa striedajúcimi scénami s dôrazom na dej; odb. akčný rádius dosah, okruh činnosti;
akčnosť -i ž.
zľava:
zníženie ceny, poplatku: poskytnúť, dostať zľavu, zľava na cestovnom, na dani
výpredaj:
dopredaj zlacnených výrobkov (po sezóne): jesenný výpredaj obuvi
Je zrejmé, že tieto slová majú nielen spoločný objekt záujmu, ale že sú aj nositeľmi psychologickej informácie - maju za cieľ prilákať potenciálnych zákazníkov a stimulovať ich potrebu nedostatku. Veď nie nadarmo sa hovorí, že:
Reklama hľadá nové spôsoby,
uspokojovania potrieb.
To čo bolo doteraz napísané je síce pekná teória, ale pokiaľ to ľudské oko nevidí a neregistruje, asi to nebude mať žiaden zmysel. Konkrétne narážam na formu komunikácie slovenských obchodov, spoločností a firiem. Skúste sa prejsť po uliciach miest kde bývate. Prezrite si výklady jednotlivých obchodíkov, trebárs s oblečením. Nakoľko vás tieto obchody zaujali? Dokážu vás prilákať dovnútra? Kúpite si produkt, ktorý označujú ako zlacnený, akciový, či výpredajový? Nuž sám za seba môžem povedať, že v mojom prípade len málokedy. Jednak je to z dôvodu celkového imidžu (hlavne výzoru) obchodu a jeho výkladu, a jednak je to aj postávajúcimi predávajúcimi, ktorý fajčia pred svojimi obchodíkmi a podobne.
Podnetom pre napísanie tohto blogu (článku) bolo moje piatkové popoludňajšie fotenie v Leviciach, kde som nedokázal prehliadnuť všetky tie akcie, zľavy a výpredaje valiace sa priamo na mňa - zo všetkých strán. Aby som neostal len pri slovách, ponúkam vám tieto ukážky:
Texty vo výkladoch jednotlivých obchodov hovoria za seba. Sú nevýrazné, sú spracované amatérsky (aj keď toto tvrdenie je relatívne), nedávajú nám podnet ani len na vstup do obchodu. Nechcem týmto kritizovať obchody na hore uvedených obrázkoch. Toto je realita aj v iných mestách - okresných a v mestách väčšieho významu. Krajské mestá sú na tom o čosi lepšie. Sem tam sa mihne výklad, ktorý zaujme, sem tam sa mi postaví niekto do cesty s letákom a tak ďalej.
Neviem či je to fenomén priamo slovenský, ale viem, že malý obchodníci zatiaľ reklame a propagácii nevenujú takmer žiaden význam. Považujú to za luxus a argumentujú tým, že z čoho to majú financovať, pokiaľ im obchody nejdú ... nuž z ich pohľadu je to akýsi začarovaný kruh. Z môjho určite nie je. Ja by som im odporúčal:
umiestniť svoje obchodné a reklamné slogany v tesnej blízkosti (do 5 metrov) ich obchodov,
aby tie slogany boli VYRAZNE a ZAUJIMAVE
aby nestáli predávajúci s cigaretou po vonku,
aby si svoju neochotu a miestami až odpor nechávali na iné miesta,
aby vychádzali v ústrety zákazníkom,
aby sa dokázali milo a pekne s úsmevom pozdraviť (aj keď si nič nekúpite),
aby nesledovali svojich zákazníkov ako si prezerajú tovar (gestapo, štb..),
aby sa 2 predávajúci (-ce) zdržali nevhodných konverzácií, pokiaľ je tam zákazník,
aby v značkovom obchode jednej značky, neboli oblečené predávajúce v značke konkurenčnej,
aby predavačky netykali kadekomu,
aby predávajúci (-ce) nebrali svoje povolanie ako povinnosť (únik z núdze),
... a tak ďalej.
Verím a som presvedčený, že pokiaľ sa jedna strana bude správať korektne k tej druhej, dôjde k budúcej kúpe. Tiež verím, že prvý dojem je najdôležitejší - predsa je to len iné, pokiaľ vstúpite do obchodu a je tam príjemné prostredie a personál, ako keď vstúpite do obchodu, kde sa personál nedokáže ani pozdraviť. Na druhej strane je pravda, že zákazníci sú všelijaký, ale nemožno zabúdať na to, že ZAKAZNIK JE PAN a bez neho sa tovar v obchode nehne ...
Prajem pekný deň všetkým predávajúcim a zákazníkom taktiež.
