Vo štvrtok som zašiel na malý nákup do TESCA v Leviciach. Chcel som si kúpiť rám na fotografiu. Po niekoľkých minútach hľadania som nakoniec ten tovar našiel (pohodený pod inými rámami, ale to je nepodstatné). Každý obchod by mal mať tovar rozmiestnený podľa nejakej schémy. Inak povedané – tak aby si zákazník kúpil aj to čo nepotrebuje. Napriek tomu, že som si bol vedomý, že si v TESCU chcem kúpiť len rám, kúpil som si aj TIC TAC a jednu čokoládu. Spokojný so svojim nákupom som sa vybral k pokladni, že svoj nákup zaplatím. Zarazila ma však akciová cena TIC TAC-u pri pokladni. Cena TIC TAC-u v regáli hovorila o sume 37,50 SKK, avšak akciová cena pri pokladni už hovorila o čomsi inom – o „akciovej“ cene 40,50 SKK. Nejako som sa nad tým nepozastavil, ale pokladníčku som upozornil na dvojakú cenu toho istého tovaru. Reakcia pokladníčky bola zarážajúca – nič mi nepovedala a pod nosom si zamrmlala, niečo v zmysel: „A čo?“. Zaplatil som a odišiel som preč.
Zo skúseností z Austrálie viem, že ak by sa vyskytol podobný problém v nejakom tamojšom obchode, určite by pokladníčka zavolala na informácie a spýtala sa na cenu. Tu sa to však nestalo. Opäť sa potvrdilo, že na Slovensku nie je zákazník pánom (dámou) – pánom je tu predajca (predavač, predavačka)!
Na záver by som ešte chcel dodať, že za spomínaný TIC TAC som zaplatil nižšiu cenu.
Už sa teším na ďalší „tescozmus...!“
