Minútka histórie
Táto malebná obec, ležiaca v juhozápadnej časti Slovenského Raja vznikla približne v 18. Storočí. V staršej slovenčine to bola Ztracena, maďarsky Sztracenahuta a nemecky Verlorenseifen. Svoj názov Stratená však dostala zrejme od potoka Strateník, ktorý sa stráca kdesi v podzemí. Bola to pôvodne banícka obec a v roku 1723 v nej Csákyovci postavili vysoké pece. Posledná z nich pracovala ešte do roku 1927. V malom kostolíku je vystavená plastika majstra Pavla z Levoče. Je to územie s hlbokými dolinami a vysokými horskými chrbátmi.
Myslím,
že táto dedinka je jedna z najkrajších na Slovensku. Pamätám si na obrázky, ktoré mi starká ukazovala, keď som bola malá. Pamätám si na Stratenskú bárnu, ktorú počas druhej svetovej vojny Sovietske vojská vyhodili do vzduchu. Pamätám si tiež, ako sme sa prechádzali po lesných cestičkách a úbočiach a starí rodičia mi ukazovali všetky zaujímavé veci a spomínali na staré časy.
Posledný dom, najbližšie pri cintoríne pod vysokými chladnými skalami patril práve mojej prababičke. Každé leto sme tam pár dní pobudli a ja som sa vždy veľmi tešila. Od útleho veku až podnes. Vždy sa teším, ako budem ležať v hustej tráve a civieť na tak krásnu modrú oblohu, na milióny hviezd, ktoré na tomto mieste neschová smog. Na príjemný chlad, ktorý sa počas celého leta nezmení na ukrutné horúčavy. Aj na rozkvitnuté kvety, z ktorých si aj po štrnástich rokoch pletiem venčeky. Na zlatú tetu S., babkinu najlepšiu priateľku a na moju milovanú trasu až do Dobšinskej ľadovej, kde si stále sadnem k malej fontáne a nostalgicky sa usmievam.
Tak toto je najkrajšie miesto na zemi, najčarovnejšie útočište pred všetkým zlým. Najlepší liek na zlomené srdce.
