Začal som len tak zo srandynikdy som nemal spisovateľské ambície a moja gramatika bola vždy viac akobiedna. Diktáty boli dosť zlé, naopak slohy som písal celkom rád (relatívne,radšej som chodil poza školu) hoci mi vždy zhoršili známku kvôli gramatike.Potom v dospelosti som sa v robote chvíľu nudil a čítal blogya povedal si že to skúsim aj ja. Bola to celkom sranda, prvý krátv živote kopec ľudí čítalo čo som napísal. A čo bolo ešte lepšieniektorým sa to aj páčilo. Iste nebolo ich veľa, ale potešilo to. Postupne somsa časom a skúsenosťami vypracoval až na úplný blogerský vrchol. Medzi 5najobľúbenejších blogerov na SME. Bol to fantastický pocit, moje články čítalidesaťtisíce ľudí a nespočetné množstvá mi písali aby som už konečnenapísal niečo nové. Mladé baby mi písali zamilované emaily až som sa bál, že mifrajerka celý blog zatrhne. Bál som sa zbytočne, to zatrhnutie prišloz úplne opačnej strany. Zo strany môjho milovaného SME. Môjho ochrancua radcu v prvých nesmelých krôčikoch na neprebádanom spisovateľskompoli. Bolo to naozaj nečakané a zdrvujúce, ale taký je život a tak toaj beriem. Jednoducho ma zcenzúrovali. Iste vedel som, že sa také niečovoľakedy robilo a mnoho umelcov to využívalo aby mohli hovoriť: ‚Mňanedovolia hrať v rádiu lebo som proti režimu“. Hoci v skutočnostinikto nevedel že je proti nejakému režimu ale tá hudba sa jednoducho nedalapočúvať. Človeku sa hneď natíska otázka, či to nebolo tak isto aj v mojomprípade. No netvrdím, že to bola nejaká sláva, ale tak či tak som bol vtedy navrchole slávy a ťažko uveriť, že to bola nekvalita čo prekážalo mocnýmtohto sveta.
Teraz musím troška odbočiťa vysvetliť ako články získavajú sledovanosť a ako je možné ženiektorý blogeri sú úspešnejší ako iní. Celé to spočíva v tom, že vpravona stránke sme.sk sa na niekoľko hodín alebo iba minút ukáže môj článok.A to je moja chvíľa. Sme je asi nasledovanejší portál na Slovenskua z toho množstva čitateľov niektorý kliknú aj na ten môj, jako žekuknú čo za trapošinu tam niekto napísal. Prečitajú si a ak zistia že tonie je až taká trapošina tak kliknú na karmu (že dobrý článok). A čím má článokvyššiu karmu tým si ho všimne neskôr viac ľudí a tým ma vyššiu čítanosť a vďakatomu zase znovu vyššiu karmu (paradoxne vyššia čítanosť zvyšuje karmu).
V podstate ak si niektopozerá články tak si všimne tie čo majú relatívne slušnú karmu a čítanosť,podľa toho vie že to nie je úplná blbosť a stojí za to si článok prečítať.
Ale v zásade ideo to, že sa na tú krátku chvílu môj článok objaví na hlavnej stránkesme.sk. tým získa počiatočnú čítanosť a karmu (ak je zaujímavý) a nezaniknemedzi stovkami ďalších. Ak sa neobjaví na sme ako keby ani nebol, nikto si honevšimne. A práve to sa stalo mne.
Neviem to síce určite alepravdepodobne to bol trest za mimoriadne úspečný článok "Vládnu Židia cez USA celému svetu?".Možno by sa mohlo zdať že článok mal nejaký rasistický podtón. Ale skôr jepravdou to že kládol nepríjemné otázky a veľmi blízko sa dotýkal “nezávislosti”médii.
Skutočný rasistický článoksom napísal už predtým "Asi-som-rasista :(", aj keď som ho myslel samozrejme vdobrom pretože rasista nie som. Ale keby ma zrušili za neho tak by som todokázal pochopiť. Takto ostalo len sklamanie a rozčarovanie.
Nemá samozrejme zmysel písať ďalej ak to nikto nebude čítať a preto končim teraz na vrchole slávy. Lúčim sa s Vami a ďakujem zaVašu pozornosť a slová povzbudenia a útechy.
